Datasets:
Tasks:
Text Classification
Modalities:
Text
Formats:
parquet
Languages:
Slovak
Size:
10K - 100K
License:
url
stringlengths 45
193
| title
stringlengths 5
164
| summary
stringlengths 26
910
| content
stringlengths 16
51.2k
⌀ | date
stringlengths 19
25
| tags
listlengths 0
12
| url_category
stringclasses 50
values | url_subdomain
stringclasses 11
values | url_section
stringclasses 46
values |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
https://vat.pravda.sk/obraz-a-zvuk/clanok/321530-google-uz-poziciava-a-predava-filmy-aj-slovakom/
|
Google už požičiava a predáva filmy aj Slovákom
|
Google predbehol konkurentov keď na Slovensku oficiálne spustil svoju požičovňu filmov. Filmy v nej je možné nie len požičiavať ale aj nakupovať. Ceny však nie sú zanedbateľné.
|
To, čo iní sľubujú už niekoľko mesiacov či rokov, Google dotiahol do konca. Po spustení služby Hudba Google Play rozšíril ponuku služieb aj o online filmovú videopožičovňu. Pre konkurenciu, ktorá má širšiu ponuku a aj o čosi nižšie ceny, Slovensko zatiaľ nie je zaujímavým trhom. Google, ktorý na Slovensku spustil službu s názvom Filmy Google Play práve v týchto dňoch, zatiaľ Slovákom seriály neponúkne. Vyberať si však môžu z niekoľkých desiatok tisíc filmových titulov, väčšinou v angličtine s dostupnými titulkami.
K databáze filmov môžu pristupovať užívatelia tak z počítačov ako aj z mobilných zariadení s Androidom a iOS. Podpora Windows Phone zatiaľ chýba. Tituly sú k dispozícii tak vo vysokom HD ako aj štandardom SD rozlíšení. V súčasnosti pochádzajú prevažne z produkcie najväčších filmových štúdií, ako Universal Studios, Paramount Pictures, Warner Bros, 20th Century Fox, Sony Movies. “Súčasťou ponuky sú okrem klasiky aj filmové novinky ako napríklad 300: Vzostup impéria, Zimný príbeh, Gravitácia, či Späť do ringu. Ďalší obsah bude postupne pribúdať,” dopĺňa vo svojom stanovisku Google.
Filmy si je možné zakúpiť v cenách začínajúcich na 7,99 eurách, prípadne na 30 dní vypožičať za cenu od 2,99 eura. Za filmové novinky si Google účtuje 13,99 eura v SD, respektíve 16,99 eura v HD rozlíšení, prípadne 3,99 a 4,99 eura pri zapožičaní.
|
2014-06-20T18:37:00+02:00
|
[
"#seriály",
"#filmy",
"#videopožičovňa"
] |
vat/obraz-a-zvuk
|
vat
|
obraz-a-zvuk
|
https://kultura.pravda.sk/hudba/clanok/400750-tomas-klus-odhalil-playlist-turne-ktory-vybrali-fanusikovia/
|
Tomáš Klus odhalil playlist turné, ktorý vybrali fanúšikovia
|
Spevákovi priaznivci v internetovom hlasovaní vybrali dvanásť piesní, ktoré vytvoria základ playlistu jeho jesenného Recyklus Tour a tiež pripravovanej výberovky.
|
Český spevák a hudobník Tomáš Klus predstavil v živom vysielaní na sociálnej sieti Facebook dvanásť skladieb, ktoré vytvoria základ playlistu jeho jesenného Recyklus Tour a tiež pripravovanej výberovky. O zložení playlistu pritom rozhodlo v internetovom hlasovaní na webstránke
takmer 7000 spevákových priaznivcov.
Medzi dvanástkou vybraných skladieb sú piesne zo všetkých piatich spevákových albumov, ktoré na koncertoch doplnia obľúbené skladby Klusa a členov jeho Cílovej skupiny ako aj pripravovaný nový singel. Hlavnou myšlienkou turné je zrecyklovanie starších Klusových skladieb v nových aranžmánoch. Turné odštartuje 30. septembra v Havlíčkovom Brode, pričom v rámci slovenskej časti sa hudobníci predstavia 19. novembra v Poprade, o deň neskôr v Košiciach, 22. novembra v Trenčíne a 23. novembra v Bratislave. Spomínaná výberovka by mala potom vyjsť pred Vianocami.
Tridsaťročný Tomáš Klus vyrastal v hudobnom prostredí, no jeho cesta k piesňam nebola priama. Kedysi bol totiž vrcholovým športovcom. V roku 2002 získal zlatú medailu v modernom päťboji na majstrovstvách Európy pre dorast. Debutoval albumom Cesta do záhu(d)by (2008) a nasledovali nahrávky Hlavní uzávěr splínu (2009), Racek (2011), Proměnamě (2014) a Anat život není (2015). Medzi jeho známe piesne patria napríklad Pocity, Navěky či Pánubohudooken. Taktiež slávil úspechy so skladbou Cesta, ktorú nahral s kapelou Kryštof. Zahral si napríklad v snímke Traja bratia (2014).
|
2016-08-02T05:00:00+02:00
|
[
"#koncert",
"#Tomáš Klus",
"#výberovka"
] |
kultura/hudba
|
kultura
|
hudba
|
https://spravy.pravda.sk/cierna-kronika/clanok/414055-pred-bytovym-domom-v-mikulasi-nasli-mrtvu-zenu/
|
Pred bytovým domom v Mikuláši našli mŕtvu ženu
|
Mŕtvu ženu našli ráno v Liptovskom Mikuláši pred bytovým domom. Obhliadajúci lekár predbežne vylúčil cudzie zavinenie.
|
Na zistenie presnej príčiny smrti 67-ročnej ženy nariadil lekár vykonať zdravotno-bezpečnostnú pitvu.
„V súvislosti s touto udalosťou prebieha preverovanie vo veci prečinu usmrtenia,“ informoval žilinský krajský policajný hovorca Radko Moravčík.
|
2016-12-15T13:31:47+01:00
|
[
"#úmrtie",
"#Liptovský Mikuláš"
] |
spravy/cierna-kronika
|
spravy
|
cierna-kronika
|
https://spravy.pravda.sk/cierna-kronika/clanok/366248-na-d2-sa-zrazili-kamiony-a-osobne-auta-zasahuju-hasici/
|
Nehodu na D2 vyšetrujú, jeden z vodičov nafúkal
|
Polícia vyšetruje príčiny dopravnej nehody kamiónov a osobných áut, ktorá sa stala krátko pred 14:00 na diaľnici D2 pri zjazde na Bory Mall v Bratislave.
|
Vodič (53) nákladného motorového vozidla značky Renault s galantským evidenčným číslom, jazdiaci v pravom jazdnom pruhu v smere do Českej republiky, z doposiaľ nezistených príčin narazil do osobného motorového vozidla značky Audi s českým evidenčným číslom, ktoré ho v tom čase predchádzalo v ľavom jazdnom pruhu.
Ako informovala hovorkyňa bratislavskej polície Lucia Mihalíková, po náraze osobné auto spolu s nákladným prerazili stredové zvodidlá a prešli do protismeru, kde Renault narazil do prednej časti nákladného motorového vozidla značky Volvo s poľským evidenčným číslom.
Vodiča Renaultu bezprostredne po nehode podrobili dychovej skúške na alkohol, nafúkal 0,27 mg/l alkoholu, čo je 0,56 promile. U ostatných účastníkov nehody alkohol v dychu nezistili. Vodiča Renault previezli do nemocnice na ošetrenie. Celkovú škodu vyčíslili na viac ako 38 000 eur. Presné príčiny nehody polícia zisťuje.
|
2015-08-31T16:30:26+02:00
|
[
"#nehoda",
"#kamióny",
"#diaľnica D2"
] |
spravy/cierna-kronika
|
spravy
|
cierna-kronika
|
https://zurnal.pravda.sk/rozhovory/clanok/301888-ist-dalej-napriek-nostalgii-po-domove/
|
Ísť ďalej napriek nostalgii po domove
|
K Niagarským vodopádom je to z domu polhodinová prechádzka. Chodievam tam, ale bez psa, povedal Jozef Bajus. Výtvarník, ktorý banálne materiály mení na poéziu. Na Slovensko prišiel len na pár dní, aby naištaloval a otvoril svoju retrospektívnu výstavu v Galérii mesta Bratislavy. "Teší ma, že ľudia tu na mňa nezabudli, hoci som už dlho preč," priznal výtvarník.
|
To som vôbec netušil. Z jedného semestra sa totiž stali ďalšie dva. Keď som sa mal po jeden a pol roku vrátiť, spýtal som sa svojej rodiny, čo ďalej. Deti povedali, že by chceli zostať. Reagoval som slovami, že je to síce pekné, ale ja si budem musieť nájsť prácu, aby som ich uživil. Aj som ju našiel, zakotvil som na Buffalo State College, kde ma prijali na plný úväzok. Som koordinátorom textilného programu.
Nebolo to jednoduché. Do Spojených štátov som chodieval od roku 1993, strávil som tam raz týždeň, inokedy dva týždne, najviac mesiac, keď som bol v New Jersey v rámci programu Artslink cez Nadáciu Georgea Sorosa. Býval som tam len dočasne, takže som si neuvedomoval, čo to znamená v Spojených štátoch žiť natrvalo. Ale keď som v roku 2001 priviedol na Slippery Rock University aj svoju rodinu, odrazu som si uvedomil, že keď tam človek chce žiť naplno, potrebuje auto, potrebuje poistenie, potrebuje zaplatiť mnoho ďalších vecí, a to už je "iné kafe“.
Spočiatku sme si neboli istí, kde je naše miesto. Či už sme doma za oceánom, alebo ešte tu na Slovensku. Bolo to ako sedieť na dvoch stoličkách. Neskôr sme sa rozhodli, že predáme byt v Petržalke a všetko investujeme do domu, ktorý sme si kúpili v Buffale. A tak sme začali nový život za oceánom.
Začínal som tam od nuly. Vždy je to tak, keď prichádzate do nového prostredia. Za tri roky sa mi podarilo urobiť na Buffalo State College docentúru, ale zaujímali ich len práce, ktoré som vytvoril tam. Nič z toho, čo som urobil dovtedy, nechceli a nepotrebovali vidieť. Decká vtedy ešte chodili do školy, takže som toho mal na svojich pleciach veľa.
Je to veľký rozdiel. Na Vysokej škole výtvarných umení je veľmi úzky výber. Veľakrát som bol pri procese výberu, zo stovky študentov sme prijali sotva päť, ale veľmi talentovaných. V Spojených štátoch je to úplne inak. Na škole je každý, kto si to zaplatí, a potom je na pedagógovi, čo zo študentov vytiahne a kam ich nasmeruje. Je to oveľa tvrdšia práca, lebo výsledok nie je automatický, ale prichádza až neskôr.
Textil bol vždy doménou žien, výtvarníčok. Študentiek je preto v škole o dosť viac ako mužov. Ale zo svojich skúseností môžem povedať, že sú to práve muži – hoci je ich menej – ktorí prinášajú do textilnej tvorby, rôznych techník a experimentov niečo nové.
Kurátor Ivan Jančár sa ma spýtal, ako by som ju chcel nazvať. Dlho som rozmýšľal, až mi prišla na um táto metafora. Je o vzďaľovaní a približovaní. Už som dlho mimo republiky. Moji rodičia, súrodenci a známi sú na Slovensku. Medzi týmito dvoma svetmi na našej zemeguli komunikujeme cez oceán len cez e-mail alebo telefón. Takže v názve je zašifrovaná aj nostalgia po domove. Názov Vzdialené volania je aj o radosti, o smútku, o očakávaniach, možno aj o prehrách, aj výzvach a posúvaní sa ďalej. Ísť ďalej, aj keby sa neviem čo stalo. A napokon aj o hľadaní samého seba.
Nie, výber som zúžil. V prvej miestnosti sú vystavené práce z mojich začiatkov, keď som skončil Vysokú školu výtvarných umení, čo bolo v roku 1985. Potom som pracoval na rôznych projektoch. Napríklad na vystavenej sérii Kompozícia I.-IX., ktorá získala hlavnú cenu na Prvom trienále textilného vzoru v Budapešti. Bol to prvý krok do veľkého sveta. Cena mi otvorila dvere k ďalším podujatiam, workshopom aj výstavám. Väčšina prác, ktoré prezentujem na svojej retrospektívnej výstave, však vznikla až v Spojených štátoch.
Keď mal otec v roku 2005 zdravotné problémy, uvedomil som si, ako som veľmi ďaleko. Aj som sa oňho dosť bál. Dovtedy som si vlastne ani neuvedomoval, akí sme si blízki, a zrazu mi došlo, že máme veľmi veľa spoločného. On je krajčír, remeselník, ktorý ovláda svoje remeslo, ja som výtvarník a tiež ovládam svoje remeslo. Veľa spoločného máme aj v precíznosti, ako sa zaoberáme detailom, lebo "krajčovina“ je veľmi precízna vec – každý steh, každý detail má svoje miesto takisto ako v mojich prácach.
Priznám sa, dlho som netušil, že práve tam sú korene všetkého. Čím ďalej, tým viac si uvedomujem, že to bol začiatok, ktorý ma vlastne potlačil ďalej. Že som sa začal zaujímať o textil napríklad preto, že som sa motal v otcovej dielni, kde boli textílie, strihy, stehy, nite rôznej farby, krieda, ktorou sa kreslí na látku… Chvíľu trvalo, kým to z môjho podvedomia vyšlo na povrch a uvedomil som si – wow! Mám veľa spoločného s otcom a vlastne aj vystavený projekt je mu venovaný. Inak, niektoré šité veci, ktoré sú na stene galérie, sú vlastne jeho práce.
Myslím si, že ona ma našla niekedy v roku 2005. Vtedy ma po prvý raz vyzvala, aby som u nej vystavoval. Potom ma pozývala stále častejšie a keď otvorila novú galériu, mal som tam už aj sólo výstavu. A prizýva ma na ďalšie projekty, takže môžem povedať, že spolupracujeme veľmi úzko.
Nikdy ma Elisabeth Samuels nenútila do určitého typu prác, mám úplne voľnú ruku. Vždy reagujem na výstavu, ktorú pripravuje. Keď mám hotové diela, pozvem ju do ateliéru a zhovárame sa o nich, vyberáme, dávame dokopy scenár výstavy – je to taký tvorivý proces. Finálna práca je samotná inštalácia, keď sa rozhoduje, ktorá vec komunikuje s inou, ako práce umiestniť a tak ďalej…
Bola to naša veľmi dobrá rodinná známa. Písala do výtvarných časopisov. Ona vlastne robila o mne prvý článok, ktorý vyšiel v roku 2000 vo Fiberarts magazíne. Vtedy ma navštívila v Bratislave – to som ešte vôbec netušil, že skončím v Spojených štátoch.
V jeden večer prišla do nášho bytu v Petržalke. Rozprávali sme sa do tretej nadránom, pritom ráno som odlietal do Helsínk na konferenciu. Bola to veľmi intenzívna noc, a dá sa povedať, že aj začiatok nášho priateľstva. Roky sme spolu komunikovali, až mi pred dvoma rokmi napísala, že je chorá. Vôbec som to netušil, bola to veľmi prekvapujúca správa. Choroba už asi trvala dlho, mala rakovinu. V tom čase som s myšlienkou na Jacqueline odlietal do Japonska, kde som mal prednášať na Kanazawa University.
V Japonsku som meditoval v jednom budhistickom chráme. Modlil som sa za ňu. V tom chráme som na určené miesto uviazal za ňu papierik – volá sa omikul – ako želanie. Keď som sa z Japonska vrátil naspäť do Buffala, dozvedel som sa, že už zomrela. Technika uväzovania toho papierika ma priviedla k myšlienke urobiť sériu, ktorá je venovaná Jacqueline.
V Levočských vrchoch bola obec Blažov, z ktorej pochádza moja rodina. Aj ďalšie dediny, ktoré v 50. rokoch vysťahovali a vytvorili tam vojenský priestor. V lete 2006 prišiel na Slovensko strýko, ktorý emigroval v roku 1968 a keďže po revolúcii bolo možné vstúpiť do toho vojenského priestoru, tak sa s mojou mamou vybrali hľadať hrob svojej mamy. Zomrela im, keď boli veľmi malé deti.
Všetko bolo zbúrané, úplne zrovnané so zemou, absolútne nič. Je desivé, že toto sa mohlo stať za komunistického režimu, že zlikvidovali všetko, čo je posvätné. Bol to veľmi silný emocionálny zážitok. Hľadali sme podľa znakov ako stromy alebo kríž, až sme prišli na veľkú lúku žltej trávy, ktorá bola kedysi cintorínom, ale po hroboch nebolo ani stopy. Mama nazbierala poľné kvety, držala kytičku v ruke a hľadala. Až sa nakoniec strýko na jednom mieste zohol k zemi, urobil v hline jamku, vložil do nej kytičku a povedal: Povedzme si, že tu leží naša mama. Bolo to nesmierne silné, aj teraz mám zimomriavky, keď o tom rozprávam.
Hneď nie. Až keď som bol v roku 1996 na rezidenčnom pobyte v New Jersey v Centre for the print and paper a tam som mal možnosť robiť s ručným papierom, tlačou, grafikou, leptom a suchou ihlou. Rozmýšľal som nad projektom, ktorý by som tam realizoval, a zrazu som si uvedomil, že mám pri sebe fotografie svojho strýka. A spomenul som si na to bezvýsledné hľadanie hrobu jeho mamy.
Séria Marks, o ktorej sme hovorili pred chvíľou, bola jednou z prvých prelomových prác, pretože dovtedy som sa venoval – ako dnes hovorím – esteticky krásnym vyváženým kompozíciám, v ktorých bolo všetko tak, ako má byť. V polovici 90. rokov som sa dostal k soundtracku z filmu Pred dažďom, ktorý nakrútil Milčo Mančevski ešte pred vypuknutím konfliktu v Kosove. Akoby v ňom predpovedal, čo sa stane. Moja séria Pred dažďom je v podstate o ľudskom útlaku a utrpení. O utečencoch, ktorí pri vojnových konfliktoch trpia najviac. Sú to veľakrát nevinní ľudia, ktorí beznádejne hľadajú útočisko pred nespravodlivosťou. A ktorí musia nechtiac opustiť svoje domovy a hľadať nové miesto pre život na tomto svete.
Dlho vo mne driemali a znepokojujú ma rovnako ako vojnové konflikty. Keď som bol v roku 1993 prvýkrát v New Yorku, videl som na uliciach v čase, keď je zber odpadu, obrovské hromady smetí. Keď si uvedomíte, že v tom meste žije pätnásť miliónov ľudí, tak je to neskutočné množstvo odpadu. Alebo pri ceste v Pennsylvánii som videl pri hlavnej ceste obrovskú kopu odpadu, o ktorú sa nikto nestaral. Bolo to otrasné. Už síce existujú systémy, ako odpad spracovať alebo ho pretransformovať na nový materiál, ale stále sa s problémom odpadu boríme.
Nikdy predtým som so zvukom nepracoval. Pri prechádzkach a stretnutiach s kamarátom Jeffom Higginbothamom sa rozprávame o výtvarných projektoch, ktoré pripravujeme. V poslednom čase sme urobili v Buffale dve veľké diela, v ktorých som použil jeho zvuk. Jeff chodí po meste, nahráva rôzne zvuky, dáva ich dokopy a jeho "zvuková stopa“ sedí k mojim prácam.
Myslím si, že je veľmi dôležitý kvôli komunikácii s návštevníkom. Projektu dáva ďalšiu vrstvu. Inak, táto inštalácia bola veľkou výzvou pre zamestnancov Galérie mesta Bratislavy. Museli nazbierať obrovské množstvo papiera, plastov a iných recyklovaných materiálov, z ktorých som potom inštaláciu vytvoril na mieste v podkroví galérie.
Pracujem s knihami, ktoré už nikto nechce. Nehľadám ich v antikvariátoch, kde čakajú na nových čitateľov. Najskôr som si vytváral vlastné knihy, či presnejšie, objekty, ktoré sa na knihu podobali. Znásoboval som obraz alebo fotografiu, lepil… Raz som skúsil experimentovať s knihou obyčajným skladaním a zistil som, že dostala zaujímavý objem. Neskôr som do kníh aj vŕtal, rezal, trhal a kombináciou všetkých techník som vytvoril sériu upravených kníh, ktoré možno charakterizovať ako malé plastiky. Dajú sa inštalovať na stenu alebo vystaviť na podstavec.
Nie preto recyklujem rôzne materiály. Mimochodom, moji kolegovia v škole sa mi smejú a často mi hovoria, ty si taký cheap artist, lacný výtvarník. Všetko si môžeš kúpiť v obchode za lacné peniaze – kúpiš si papier, kúpiš si spinky a z toho vytvoríš nové dielo. Iný výtvarník si musí kúpiť striebro, veľký kus kameňa alebo dreva, čo nie je lacná záležitosť, a až z toho tvorí. Ja viem aj obyčajný papier pretvoriť na výtvarné dielo, ktoré má zaujímavú štruktúru alebo tvar a má určitú hodnotu. Napokon aj papier, ktorý už niekto iný vyhodil, sa dá pretransformovať do novej formy a dá sa mu dať nový charakter.
Jakub, ktorý má už tridsať rokov, je talentovaný. Má nesmierny zmysel pre detail, precíznu kresbu. Jeho témy sú spojené s muzikou, ktorú hrá, keďže je aj hudobník. Vyštudoval grafický dizajn v Buffale na univerzite a venuje sa aj tomu, čiže je to perfektné spojenie hudobného a výtvarného. Okrem iného robil obal na cédečko, ktoré vydala jeho skupina. A venuje sa rôznym ďalším návrhom.
Terezka má dvadsaťpäť, vyštudovala fashion technology, čiže má vzťah k móde a tkaninám. Som rád, lebo to ostáva v tradícii našej rodiny. Myslím si, že aj môj otec je rád, pretože momentálne sa dcéra venuje navrhovaniu oblečenia pre jednu golfovú firmu.
|
2013-12-09T09:27:47+01:00
|
[
"#Galéria mesta Bratislava"
] |
zurnal/rozhovory
|
zurnal
|
rozhovory
|
https://zurnal.pravda.sk/fenomen/clanok/442778-jednosmerna-cesta-aut-von-z-modernych-miest/
|
Jednosmerná cesta áut von z moderných miest
|
Za trinásť rokov pribudol na Slovensku milión osobných automobilov. Ich počet sa od roku 2004 vlastne zdvojnásobil - z vyše milióna na viac ako dva milióny. Má vôbec zmysel pod ťarchou týchto čísel hovoriť u nás o mestách bez áut? Príklady zo Západu hovoria, že láska k automobilom sa v spoločnosti od istého momentu vytráca. A že je vo výhode ten, kto sa na tento stav pripraví aj desaťročia vopred. Budúcnosť dopravy by sa preto mala skloňovať 365 dní v roku, pri každom novom developerskom projekte a nielen počas Európskeho týždňa mobility, ktorý v piatok 22. septembra vyvrcholil Svetovým dňom bez áut.
|
Na slovenské pomery je to naozaj jedinečný čin. Dokázali sa v ňom spojiť občianske združenia so samosprávou a súkromným sektorom, aby obyvateľom i návštevníkom Bratislavy ponúkli novú a ekologickú formu dopravy. Projekt up! city, ktorý po skúšobnej letnej prevádzke začiatkom septembra spustili naostro, je postavený na krátkodobom prenájme elektrických automobilov, bicyklov, kolobežiek a "nákladných” bicyklov. Človek žijúci v centre tak môže vlastníctvo automobilu vymeniť za krátkodobý prenájom vozidla. S požičaným autom sa lacno a pohodlne dostane na nákup i na výlet do okolia.
Najmä krátkodobé požičiavanie vozidiel, vo svete známe ako car sharing, zároveň dokonale sedí s témou tohtoročného Európskeho týždňa mobility, ktorou bola „čistá, zdieľaná a inteligentná mobilita“. Týždňová akcia, ktorú Európska komisia organizuje pravidelne od roku 2002, má totiž každý rok inú tému, na ktorú sa snaží upozorniť samosprávy (nielen) na starom kontinente. V tomto roku sa do akcie, ktorá trvala od 16. do 22. septembra, zapojilo 2¤434 miest v päťdesiatich krajinách sveta. Na Slovensku to bolo napríklad až 49 miest (rekordérom je susedné Rakúsko s 579 zapojenými samosprávami).
V posledných rokoch si však u nás túto akciu ľudia spájajú najmä s týždňom, keď majú šoféri MHD zadarmo a viac ako inokedy sa v médiách skloňuje ekologická doprava a cyklotrasy. Máloktoré mesto podnikne niečo radikálnejšie, ako napríklad, že vyhradí časť mesta, inak určenú aj pre autá, výlučne pre chodcov, cyklistov a mestskú hromadnú dopravu. Z krajských miest to tento rok skúsili v Trnave na Štefánikovej ulici, ktorú pre autá uzavreli na jeden deň – 22. septembra. Európsky týždeň mobility je napriek tomu záslužná akcia, no možno nie dosť rázna. Mestá sa ďalších 52 týždňov ďalej stavajú – pre autá.
Iste, developeri dnes už lákajú aj na cyklotrasy či blízkosť verejnej dopravy, zároveň však rozširujú cesty a budujú podzemné garáže pre nové autá. V Londýne pritom niektoré rezidenčné štvrte stavajú bez parkovacích miest! V dokumente o živote v Helsinkách v roku 2050 zase píšu: „Helsinčan budúcnosti nebude vlastníkom automobilu.“ Kacírske myšlienky… ale nachádzajú opodstatnenie vo svete, ktorý nivočia klimatické zmeny spôsobené sčasti aj flotilou 1,2 miliardy automobilov, či pri uvedomení si, aký je auto ekonomický nezmysel, keďže podľa prieskumov stojí až 96 percentu času na parkovisku – nevyužité.
Na Západe sa o vyhasínajúcej láske k automobilom začalo hovoriť koncom 90. rokov. Tento trend sa potvrdil najmä po svetovej finančnej kríze v roku 2008, keď sa o slovo v spoločnosti začala hlásiť generácia dnešných tridsiatnikov. Tí miesto volantu v rukách oveľa radšej držia smartfón. Potvrdil to aj prieskum, podľa ktorého by sa radšej vzdali automobilu, ako mobilu. Neboli to však len mladí, ktorí sa zriekali vozidiel. Veľké metropoly sa v posledných rokoch viac zahusťovali, a jazdiť po nich autom sa stáva peklom. K verejnej doprave či bicyklom preto prešla aj časť strednej generácie.
Kým mladí po kríze ignorovali autá najmä z ekonomických dôvodov (nemali na ne) a následne si zvykli žiť bez nich, starší z veľkých miest postupne pochopili, že verejná doprava môže byť relatívne pohodlná a oveľa rýchlejšia a výhodnejšia než vlastné auto. Ľudia teda k iným formám dopravy neprechádzali z ekologických pohnútok, ale vlastne z donútenia. A vynútiť si ekologickejšie správanie svojich občanov môžu práve samosprávy. V najrôznejších mestách po svete už dlhšie rušia parkoviská v centre, spoplatňujú vstup do mesta autám, ktoré príliš znečisťujú ovzdušie, alebo menia jazdné pruhy na cyklotrasy.
Skúsenosť mnohých je pritom taká, že ak sa to deje evolučne a nie revolučne, ľudia si na zmeny zvyknú. Sú teda mladí, ktorí sú viac zvyknutí na prepravu bicyklami či verejnou dopravou, zárukou toho, že mestá neochvejne smerujú k deautomobilizácii? Treba ešte chvíľu počkať. Otázkou totiž ostáva, či ignorovanie automobilov u mladej generácie nespôsobilo aj to, že ich rytmus života je celkom iný než u ich rodičov. Generácia, ktorá do tridsiatky cestuje po svete a neviaže sa, auto skutočne veľmi nepotrebuje. V súčasnosti sú však už mnohí z nich rodičmi. Nezmení to ich vzťah k vlastneniu auta?
V každom prípade, trend poklesu záujmu o autá sa ukazuje v posledných rokoch aj v číslach. Americký dopravný expert Michael Sivak z Michiganskej univerzity už pred štyrmi rokmi napísal, že motorizácia v Spojených štátoch dosiahla svoj vrchol. Podľa údajov, ktoré prezentuje, sa tak malo stať v roku 2008. Londýnska štvrť Hackney zase pred dvomi rokmi informovala, že od posledného sčítania ľudu sa jej populácia zvýšila o 45 000 nových obyvateľov, zároveň však o tri tisícky klesol počet ľudí vo štvrti vlastniacich automobil. Na Slovensku sa o takomto trende hovoriť nedá. Zatiaľ.
Dôvodov, prečo Slováci stále milujú svoje autá, je viacero. Nástup motorizmu tu bol oproti Západu zbrzdený, a tak tu ešte stále pretrváva povedomie, že vozidlo je symbolom statusu a nielen praktickým pomocníkom. Prechod k verejnej doprave brzdí fakt, že veľký rozvoj miest u nás prebiehal v 60. – 80. rokoch minulého storočia, keď dominanciu automobilov nik nespochybňoval. Kým starobylé metropoly sa autám len prispôsobovali, ale neboli pre ne vyslovene dizajnované, o sídliskách z čias socializmu, ale ani o satelitných mestečkách z posledných desaťročí, sa to nedá povedať. Tie boli pre autá ušité.
Hoci mestská doprava u nás nikdy nemala také zlé meno ako napríklad v Spojených štátoch, predsa sa ani v mnohých krajských mestách úrovňou (technickou i morálnou) nemôže rovnať priemeru západnej Európy. Inými slovami, napriek dopravným zápcham, ktoré postihujú stále viac miest, ľudia nevidia v prechode k verejnej doprave praktickú výhodu. Keďže Európsky týždeň mobility poskytuje priestor na diskusiu o budúcnosti dopravy v mestách, zisťovali sme, aké vízie v tomto smere majú jednotlivé krajské mestá na Slovensku. Odvážnym vizionárom u nás nie je nik, dokonca sa zatiaľ ani nezvažuje zákaz pre autá na naftu. No pokrok oproti minulosti je badateľný.
Každé z oslovených miest napríklad podrobne opísalo svoje nové cyklotrasové projekty. Fakt, že je to téma, ktorá je pre ľudí dôležitá, je zjavný najmä v predvolebnom čase, keď sa kedysi okrajová téma cyklistov dostáva aj do hesiel na bilbordy. Konkrétnejšie kroky opísala Trnava, ktorá sa pokúša zväčšovať pešiu zónu v historickej časti centra a znížila parkovné v meste pre elektromobily; Bratislava sa pochválila car share projektom up! city; Banská Bystrica chce aktívnou parkovacou politikou meniť správanie vodičov v meste; Nitra zase experimentuje s projektom zdieľaných bicyklov.
Problémom je naďalej verejná doprava. Väčšina miest hovorí o „stabilnom“ záujme, čo je po rokoch odlivu ľudí od MHD prezentované ako úspech. Ľudia sa k verejnej doprave masovo nehrnú, napriek tomu, že oproti minulosti ponúka v mnohých prípadoch lepšie vybavené a spoľahlivejšie vozidlá, lepší informačný systém, v prípade Bratislavy napríklad aj zmodernizované trate električiek. Aj podmienky pre cyklistov sú v mestách lepšie, no stále nezasiahli kritickú masu, keď by sa developerský projekt bez cyklotrasy a miesta pre bezpečné uloženie bicyklov pokladal za rovnaký problém ako reštaurácia navrhnutá bez toaliet.
Ako však ľudí presvedčiť, aby pustili z rúk volant? Presne touto otázkou sa zaoberal publicista Owe Carter vo svojej rozsiahlej analýze Carless Cities, ktorú publikoval pred tromi rokmi. Jedným z tipov je už spomínané plánovanie výstavby v meste tak, aby vyslovene odrádzala ľudí od používania automobilu, no zároveň ostala atraktívnou a žiadanou. Samosprávy by podľa neho mali svoje kampane cieliť na ľudí, ktorí práve podstúpili veľkú zmenu v živote – presťahovali sa, zakladajú si rodinu a podobne. Práve vtedy sa vraj vytvárajú návyky, ktoré následne pretrvávajú aj celý život.
Alfou a omegou je však to, aby alternatíva k autám fungovala. Gilles Vesco, muž, ktorý navrhol jedno z najprogresívnejších dopravných riešení pre francúzske mesto Lyon, pre denník Guardian v tejto súvislosti povedal: „Pohonom pre mobilitu sú dnes digitálne technológie. Niektorí sociológovia zameriavajúci sa na oblasť dopravy tvrdia, že informácie sú polovica prepravy. Dopravné prostriedky sa stanú len aplikáciami, ktoré ovládate cez svoj smartfón.“ Carter zase dodáva, že aby ľudia presedlali na verejnú alebo zdieľanú dopravu, musí byť splnená jedna základná podmienka – jej predvídateľnosť.
Vlak, moderná električka na zrekonštruovanej trati a elektrobicykel sú napríklad vymoženosti, ktoré Bratislava v súčasnosti ponúka, stále však na seba nenadväzujú spôsobom, ktorý môžete vyčítať z obrazovky svojho telefónu a v ideálnom prípade ním za jazdy aj zaplatiť. Podľa expertov je toto jediná cesta. Zákazy a poplatky pre autá síce čiastočne fungujú, no vždy sa nájde časť vodičov, ktorá nájde spôsob, ako ich obísť, ďalší ľudia zase majú na to zaplatiť akékoľvek mýto či sankciu a ďalšia časť populácie, menej solventná, je takýmito prostriedkami ešte viac znevýhodňovaná a izolovaná.
Cesta, ako začať, teda spočíva v integrácii (skutočnej, nielen tej na papieri) dopravy v mestách. Využívaním rôznych ekologických alternatív možno ľudí presvedčiť, aby od developerov sami požadovali cyklotrasy, či aby netrvali na parkovacom mieste. Netreba pritom zabúdať, že mnohé vízie sa budú naplno realizovať možno až o desaťročia. Budovy a mestské štvrte pre toto obdobie však staviame už dnes. Bude naozaj stále väčšina populácie dochádzať za prácou? Čo všetko už budú vedieť smartfóny? Nebudú okrem dieslov (podľa aktuálnej novely zákona o ovzduší, ktorá je v druhom čítaní v parlamente budú môcť obce zakázať vstup vozidiel niektorých emisných tried do určených zón) pochované aj benzíny? Rozmýšľame nad tým pri budovaní miest?
Stále nezodpovedanou otázkou ostáva, prečo by sa ľudia mali automobilov vzdať. Naftu a benzín už dnes nahrádzajú ekologickejšie elektromobily, prečo by mal tento technologický klenot 20. storočia byť v 21. odsúdencom? Jednou z odpovedí môže byť sociálny kontakt. Jeho nedostatok v spoločnosti sa skloňuje v najrôznejších podobách. A práve obmedzenie osobnej dopravy (v Banskej Bystrici podľa prieskumu mesta jazdí v 81 percentách automobilov len jediný pasažier) môže prispieť k tomu, že ľudia budú navzájom viac komunikovať a spoznávať sa ľudia z rôznych spoločenských vrstiev.
Každý, kto sa vozí v autobusoch plných ľudí hľadiacich na displeje svojich telefónov, síce môže oponovať, no netreba zabúdať, že obmedzenie áut v mestách vytvorí aj nové pešie zóny mimo centra. A tie sú predsa jadrom života v mestách po celom svete. Rikhard Manninen, ktorý plánuje dopravu budúcnosti pre fínske Helsinki, hovorí, že viac peších zón v mestách vytvorí aj viac centier. Kým v súčasnosti sa aj obyvatelia slovenských miest obyčajne stretávajú v centre – na pešej zóne, mestá bez áut by mohli vytvoriť viac takýchto zón, čo by mohlo brániť vzniku get či eliminovať rozdiely medzi mestskými časťami.
Aj preto bol Svetový deň bez áut pre mnoho slovenských miest premárnenou šancou, ako takúto budúcnosť obyvateľom ukázať. O tom, ako vylúčenie dopravy z časti mesta radikálne zmení jej charakter, sa môžu ľudia nateraz presvedčiť len pri podujatiach, akými sú maratóny či rôzne mestské trhy, prípadne pri veľkých mestských rekonštrukciách, kde zatvoria celé ulice. Dať raz do roka zavrieť pre autá nejakú zaujímavú ulicu nemôže byť predsa taký dramatický šok obmedzujúci ľudí v okolí, a zároveň dokáže pre pochopenie dopravy budúcnosti spraviť oveľa viac než verejná doprava zdarma pre šoférov.
Automobily z miest nikdy nezmiznú. Vždy tiež budú ľudia, ktorí auto budú chcieť vlastniť. Podľa svetového trendu však možno očakávať, že vlastníctvo auta sa stále väčšej časti populácie onedlho bude javiť ekonomicky nezmyselné a ekologicky nemorálne. Časy sa zmenia. Napokon, pred časom neboli samozrejmé ani pešie zóny v historických častiach miest… Ak sa s mestami s obmedzeným prístupom áut však nezmierime už dnes, bude to v budúcnosti riadne drahé. A iba v tom lepšom prípade bude tá cena, ktorú zaplatíme, iba materiálna.
Vo fínskom hlavnom meste sa rozhodli, že autá z mesta nevytlačia poplatkami za vstup (Londýn), či rozširovaním peších zón (Madrid), ale že vytvoria taký dobrý systém verejnej dopravy, že vlastniť auto bude nezmyslom. Ich veľký projekt, pod ktorý bude patriť mestská i súkromná doprava, teda všetko od vlakov cez autobusy po taxíky a bicykle bude prepojený v jedinej jednoduchej aplikácii, ktorá bude napríklad vyberať najlepšiu cestu aj podľa aktuálneho počasia.
Život v satelitnom mestečku bez auta? V Spojených štátoch, ale aj v našich končinách ťažko predstaviteľná vec. Veľké obytné komplexy nemajú dostatok služieb, zlé napojenie na verejnú dopravu a ľudia z nich denne potrebujú dochádzať do práce do metropoly. Satelit čínskeho mesta Čcheng-tu nazvaný Great City má byť iný. Štvrť pre 80-tisíc ľudí je určená najmä pre chodcov, bude im patriť polovica plochy komunikácií. Sľubuje aj peši ľahko dostupnú linku do metropoly.
Severná Amerika je známa závislosťou ľudí od áut, platí to však viac na vidieku, mnoho veľkomiest sa opiera o metro a iné druhy verejnej dopravy. Najlepšie sa v tomto smere darí Vancouveru, ktorý začiatkom tohto desaťročia oznámil cieľ obsluhovať polovicu prepravy v meste inak ako autom. Plán splnili už v roku 2015… Boj jeho občanov proti autám sa začal už pred desaťročiami, keď odmietli diaľnicu, ktorá mala preseknúť jadro mesta. Odvtedy tento trend pokračuje.
Rwanda sa snaží spraviť svoje mestá zelenšími. V metropole Kigali spustila projekt rozširovania ciest na úkor parkovacích miest. Následne na týchto rozšírených úsekoch vyznačila vyhradené pruhy pre mestskú dopravu. Mesto je však aj príkladom, ako sa „čistenie“ môže vymknúť kontrole. Pri honbe za čistejším mestom „odstránili“ z ulíc aj rôzne sociálne prípady a zavreli ich v inej časti mesta. Upozornili na to aktivisti z Human Rights Watch.
Brazílske mesto bolo dlho priekopníkom atraktívnej verejnej dopravy. Celý svet pozoroval s úžasom, ako sa projekt, ktorý sa rozbiehal ešte v 70. rokoch minulého storočia, ujal a ľudia skutočne začali preferovať verejnú dopravu pred autami. Všetko sa to začalo, keď mesto napriek obvyklému rozširovaniu ciest, ktoré sa praktikovalo v iných častiach Brazílie, začalo stavať na verejnú dopravu. Mesto bolo dlho aj ekologickým vzorom pre celú Južnú Ameriku.
|
2017-09-25T10:30:00+02:00
|
[
"#Európsky týždeň mobility"
] |
zurnal/fenomen
|
zurnal
|
fenomen
|
https://zdravie.pravda.sk/zdrava-vyziva/clanok/13523-su-vajcia-cholesterolovou-bombou/
|
Sú vajcia cholesterolovou bombou?
|
Vajcia patria medzi biologicky najcennejšie potraviny. Vaječný žĺtok obsahuje takmer dennú dávku cholesterolu, ale obsahuje tiež látky, ktoré jeho hladinu v krvi znižujú...
|
Vajcia sú symbolom Veľkej noci, ale aj najstaršia potravina živočíšneho pôvodu. Okrem toho patria medzi biologicky najcennejšie potraviny. Napriek tomu, že prežili obdobie zatracovania pre pomerne vysoký obsah cholesterolu vo vaječnom žĺtku, majú svoje využitie práve v liečebnej výžive – hoci pri málokrvnosti pre značný obsah železa a podobne. Vajíčka obsahujú hodnotné bielkoviny s natoľko vhodným zložením aminokyselín (základné stavebné prvky bielkovín), že sú vzorom na posudzovanie biologickej hodnoty iných bielkovín. Bielkoviny z vajca dokáže náš organizmus stráviť jednoduchšie ako bielkoviny z niektorých druhov mäsa.
Vajcia sú významným zdrojom prakticky celého spektra vitamínov okrem vitamínu C. Tento potravinový zázrak z hľadiska odporúčanej dennej dávky v najväčšej miere pokrýva potrebu vitamínu B2 a s výnimkou „céčka“ v ňom nájdeme kompletné spektrum „béčok“, ďalej vitamíny A, E, D, K, z minerálnych látok predovšetkým fosfor, železo, zinok, vápnik a podobne. Veľkú pozornosť si zaslúži zastúpenie tukov v žĺtku vajíčka, pretože obsahujú väčšie množstvo prospešných nenasýtených mastných kyselín oproti nasýteným, ktoré, ako vieme, hladinu cholesterolu v krvi zvyšujú. Nenasýtené tuky v ňom navyše spolovice tvoria najužitočnejšie viacnenasýtené, ktoré umožňujú vychytávanie „zlého“ cholesterolu z krvi a významne znižujú aj riziko tvorby krvných zrazenín. Dá sa teda povedať, že ak aj jeden vaječný žĺtok slepačieho vajca obsahuje 270 mg cholesterolu, pričom odporúčaná denná dávka je 300 mg, zároveň obsahuje aj užitočné látky, ktoré obsah škodlivého cholesterolu v krvi znižujú. Vrátane lecitínu podporujúceho odbúravanie tukov. Lecitín je vo vajíčku zastúpený v omnoho vyššej miere ako v sójových bôboch, z ktorých sa táto mastná látka získava na výrobu doplnkov výživy, pretože sú lacnejšie. Lecitín sa nachádza vo všetkých telesných bunkách vrátane mozgových a nervových.
Svojho času jazdili električky s nápismi Jedno vajce denne. Neskôr nastala éra obmedzovania jedenia vajíčok len na jedno do týždňa, pretože cholesterol sa stal veľkým strašiakom. V súčasnosti sa však vie, že hladinu cholesterolu v krvi neovplyvňuje ani tak obsah samotného cholesterolu v prijatej potrave, ale predovšetkým nadmerný príjem nasýtených mastných kyselín a tzv. transmastných kyselín, ktoré sa nachádzajú najmä v lacných margarínoch, pokrmoch pripravených fritovaním, v hotových jedlách a podobne.
Prof. MUDr. Viliam Bada, CSc., prednosta III. internej kliniky FNsP na bratislavských Kramároch, si napríklad myslí, že ak z potravy úplne vylúčime prísun cholesterolu, vlastnú tvorbu a odbúravanie cholesterolu v našom tele tým vôbec neovplyvníme – a tá je pre jeho hladinu rozhodujúca. „Kedysi bolo vajíčko v rámci nízkocholesterolovej diéty prakticky takmer zakázané,“ tvrdí. „Zistilo sa však, že cholesterol môže v krvi dokonca znižovať tzv. mechanikou spätnej väzby. To znamená, ak má telo veľký prísun cholesterolu z potravy, jeho tvorba organizmom sa zablokuje. Vajíčko navyše neobsahuje nijaké nasýtené tuky, nijaké nebezpečné transformy mastných kyselín, naopak, obsahuje lecitín znižujúci cholesterol a viacero vitamínov.“ Na trhu sú dokonca aj Omega vajcia, ktorých výnimočnosť spočíva vo vysokom obsahu omega-3 mastných kyselín a vitamínu E, nosnice sú totiž kŕmené surovinami bohatými na tieto zložky. Omega-3 mastné kyseliny obsahujú predovšetkým morské ryby, tých však jeme málo. Sú to pre život nevyhnutné mastné kyseliny, ktoré znižujú riziko srdcovo-cievnych ochorení. Zatiaľ kým v bežnom vajíčku je 20 mg omega-3, v Omega vajci je týchto prospešných kyselín o 100 mg viac. Pritom z hľadiska energie i obsahu celkového tuku sú na tom rovnako. Podobne jestvujú aj vajíčka so zvýšeným obsahom selénu, ktorý je zas účinnou zbraňou proti rakovine.
Samozrejme, tak ako s ničím, ani s jedením vajíčok to netreba preháňať. Jedna americká asociácia, ktorá sa zaoberá výskumom srdcových ochorení, určila únosnú týždennú dávku vaječných žĺtkov na maximálne štyri týždenne. Naši výživári odporúčajú dve až tri vajcia týždenne. Špeciálny dôraz však treba klásť skôr na celkové zníženie prísunu živočíšnych tukov. Týka sa to, samozrejme, aj prípravy vajíčok vo forme obľúbenej kombinácie so slaninou a inou údeninou. Ak však človek je dostatočne pestrú stravu bohatú na ovocie, zeleninu, celozrnné produkty a chudé mäso, pravidelná konzumácia vajíčok by nemala predstavovať problém.
Mimochodom, vajíčka patria k najvýznamnejším potravinovým alergénom, pretože potravinové alergie majú väčšinou bielkovinový charakter.Vaječný bielok je popri alergii na bielkovinu kravského mlieka najčastejším alergénom u detí, aj preto sa do 1. roka života dieťaťa neodporúča podávať mu vaječný bielok (vaječný žĺtok mu možno dať od 6. mesiaca). Alergia na vaječný bielok sa často spája s alergiou na lepok. Kto je alergický na vaječný bielok, mal by na to upozorniť lekára aj pred očkovaním proti chrípke, pretože vakcína sa pripravuje na slepačích vajciach a môže sa objaviť nežiaduca reakcia.
Slepačie vajcia majú bielu a hnedú škrupinu. Nie je medzi nimi nijaký rozdiel v kvalite, len vo vzhľade. Odporúča sa nakupovať ich len obchodoch a supermarketoch, kde je istota, že prešli veterinárnou kontrolou. Pri kúpe domácich je nemožné overiť si dátum ich znášky i to, či boli po celý čas správne skladované. Skladovať ich možno 28 dní od znášky pri teplote 6 – 18 stupňov Celzia.
|
2009-04-09T00:26:28+02:00
|
[] |
zdravie/zdrava-vyziva
|
zdravie
|
zdrava-vyziva
|
https://koktail.pravda.sk/sexi-soubiznis/clanok/441921-to-je-trochu-natesno-nemyslite-rihanna-natlacila-prsia-do-sexy-vystrihu/
|
To je trochu natesno, nemyslíte? Rihanna natlačila prsia do sexy výstrihu
|
Vždy vedela ako zaujať a podarilo sa jej to opäť. Hoci pravdou je, že tentoraz to speváčke Rihanne až tak nevyšlo.
|
Po piatkovej charitatívnej akcii Diamond Ball v New Yorku, na ktorej sa speváčke podarilo vyzbierať päť miliónov dolárov, si nasledujúci večer užívala voľné chvíle vo Veľkom jablku. Samozrejme, opäť pod dohľadom paparazzov.
Tí speváčku zachytili v žuvačkovo ružovom overale od Rosie Assoulin, ktorý nešlo prehliadnuť. A ani výstrih, ktorý v ňom barbadoská rodáčka predviedla. Poprsie mala totiž také stlačené a napratané v tesnej podprsenkovej časti kreácie, že to vyzeralo akoby sa nedokázala do šiat vmestiť.
Ak jej robili na večeri v známej reštaurácii Dumbo spoločnosť nejakí páni, určite sa im taký pohľad mohol pozdávať. Módna polícia by však mohla krútiť hlavou. Na piatkovom bále vyzerala Rihanna o poznanie lepšie – v čiernej kreácii Ralph & Russo Couture pôsobila ako skutočná hudobná diva.
|
2017-09-18T00:00:00+02:00
|
[
"#Rihanna",
"#New York",
"#dekolt",
"#poprsie",
"#overal"
] |
koktail/sexi-soubiznis
|
koktail
|
sexi-soubiznis
|
https://auto.pravda.sk/magazin/clanok/576351-microsoft-si-dal-patentovat-revolucne-hmlove-svetla/
|
Microsoft si patentoval revolučné ‘hmlové svetlá‘
|
Hmlové svetlá nám síce umožňujú orientovať sa v hmle o čosi lepšie, ale od dokonalosti majú veru ďaleko. Microsoft tvrdí, že má riešenie. A na vec sa pozrel úplne inak.
|
Hmlové svetlá nám robia občas viac starostí ako úžitku. Počas zhoršenej viditeľnosti osvetľujú síce okraj vozovky, čím získame v hmle lepšiu orientáciu o polohe v jazdnom prúde, ale ak sa nepoužívajú správe, oslepujú zbytočne iných účastníkov premávky. A to sa stáva často. Zatiaľ sa ale žiadna extra revolúcia vo vývoji hmlových svetiel neudiala. Len ťažko dokážu preniknúť stenou vodnej hmly a navyše platí, že niekedy je v takomto počasí viac svetla skôr na škodu ako úžitok. Lúče sa jednoducho odrážajú od vodných kvapiek a oslepujú nás samotných. Poznáte to, keď v hmle napríklad zapnete diaľkové svetlá.
Softvérový gigant Microsoft si ale myslí, že má riešenie. Nečakajte však revolučné svetlá. Na vec sa pozrel z celkom inej strany. A to je dobré. Ak hmlu nepresvietia svetlá, dokážu cez ňu preniknúť lúče senzorov a tie vytvoriť po digitálnom spracovaní virtuálny obraz. Aby sme nechodili okolo horúcej kaše, Microsoft navrhol pre vodičov okuliare s rozšírenou realitou, ktoré tento obraz sprostredkujú. A myslí to vážne, keďže na americký patentový úrad už podal 235-stranový dokument, ktorý celý systém popisuje. Princíp je jednoduchý, to, čo nevidíte, by ste videli v okuliaroch podobných 3D okuliarom pre počítačové hry.
|
2021-02-01T18:00:00+01:00
|
[
"#Microsoft",
"#3D okuliare",
"#rozšírená realita"
] |
auto/magazin
|
auto
|
magazin
|
https://ekonomika.pravda.sk/ludia/clanok/366369-turizmus-po-predaku-uspesny-rok/
|
Turizmus: Po prepadáku úspešný rok
|
Ako na hojdačke sa za posledné tri roky vyvíja záujem o dovolenky na Slovensku. Hlavný dosah na odvetvie má počasie, aj keď odborníci stále volajú po silnejšej štátnej podpore, keďže krásy krajiny majú obrovský potenciál.
|
Rekordný v počte dovolenkárov bol rok 2013 pri 4 miliónoch. Vlani po slabej zime a polopráznych lyžiarskych strediskách nasledoval prepadák s 3,7 milióna a tento rok sa zase zdá, že by mohol byť ešte lepší ako rekordný rok 2013.
Je za tým opäť počasie, keď zima priala lyžovačkám a leto, naopak, kúpaliskám a letným strediskám. Sektor očakával od vlády impulz v podobe dovolenkových poukážok, keď by zamestnávatelia dostali od štátu úľavy a na revanš by dávali zamestnanom šeky na domáce dovolenky.
Šeky na slovenskú dovolenku sa očakávali vo výške 300 eur a polovicou sumy by na ne prispievali zamestnanci a druhou polovicou zamestnávatelia. O dotáciu by si firmy mohli znižovať základ dane, a tak by podpora išla v konečnom dôsledku zo štátnej kasy. Vláda sa napokon rozhodla ísť z pohľadu štátnej kasy menej nákladnou cestou.
Zavedie sa príspevok na školy v prírode a lyžiarske kurzy. Štát dá škole 100 eur na každého žiaka 5. ročníka na školu v prírode, na každého žiaka 7. ročníka 150 eur na lyžiarsky výcvik. Strednej škole dá štát 150 eur na žiaka na lyžiarsky výcvik, ohlásil ešte v máji tohto roka premiér Robert Fico. Vláda zároveň poskytuje pobyty pre sociálne slabšie rodiny v štátnych zariadeniach zadarmo.
Dovolenkové šeky, respektíve rekreačné poukážky sú popri rekreácii ako daňovo uznateľnom náklade spomínané v stratégii rozvoja cestovného ruchu. „V tomto smere chceme využiť aj skúsenosti z obdobných podporných systémov, ktoré už fungujú v niektorých krajinách ako napríklad Maďarsko, Francúzsko a podobne. Podrobnejšie údaje o forme podpory a jej výške budeme môcť konkretizovať až po spracovaní návrhu systému a následnom analyzovaní jeho vplyvu na štátny rozpočet, rozpočet samospráv a tiež na podnikateľské prostredie,“ dodal hovorca rezortu dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Martin Kóňa.
Nateraz však vývoj v cestovnom ruku ovplyvňuje pri možnostiach súkromných investícií či propagácii zo strany štátu najmä počasie. Slovensko si za svoju dovolenkovú destináciu zvolilo v prvom polroku tohto roka 1,9 milióna cestovateľov, čo je podľa Štatistického úradu SR medziročne viac takmer o 10 percent.
Hoci oficiálne štatistiky stále nie sú k dispozícii, všetko nasvedčuje tomu, že tohtoročná letná sezóna by mohla v návštevnosti poraziť historicky najúspešnejší rok 2013.
„Nárast počtu slovenských turistov súvisí s lepšími podmienkami v rámci ekonomickej situácie. K rastu zahraničných turistov prispelo aj zavedenie leteckej linky Bratislava-Dubaj,“ tvrdí František Palko, štátny tajomník ministerstva dopravy. Martin Šebesta, hovorca Slovenskej agentúry pre cestovný ruch dodáva, že zimná sezóna 2014/2015 bola v porovnaní s minulým rokom oveľa lepšia na sneh, čo potešilo všetkých lyžiarov.
„Čo sa týka leta, oficiálne štatistiky stále nemáme k dispozícii, ale podľa jednotlivých regiónov to zatiaľ vyzerá na veľmi dobrú sezónu. Rast počtu turistov nepripisujeme len peknému počasiu, ale aj aktívnej kampani našej organizácie. Na našom portáli slovakia.travel nám stúpla návštevnosť až o 80 percent. Za rastom turistov môže byť aj zlepšovanie dopravného spojenia, či už je to vlaková alebo letecká doprava,“ dodáva Šebesta.
Vyhliadky pre tento rok sú optimistické, v čom sa zhodli viaceré dovolenkové rezorty. Prevádzkari akvaparkov a termálnych kúpalísk dokonca predbežne hovoria o rekordne najvyšších tržbách. O zisk by ich nemalo pripraviť ani aktuálne ochladenie, keďže akvaparky okrem otvorených bazénov ponúkajú aj kryté atrakcie.
„Návštevnosť Thermalparku v Dunajskej Strede stúpla oproti predchádzajúcemu roku z 305-tisíc na 322-tisíc, čo predstavuje medziročný nárast o viac ako 5 %. Počet ubytovaných hostí sa zvýšil medziročne o 8-tisíc osôb, čo je v porovnaní s minulým rokom takmer o 20 percent viac,“ vyjadril sa Gabriel Somogyi, riaditeľ spomínaného zariadenia.
Z oficiálnych štatistík vyplýva, že v prvom polroku tohto roka uprednostnilo domácu dovolenku pred zahraničím až 1,16 milióna Slovákov, čo je zlepšenie o 9,5 percenta. O tento výsledok sa pričinili najmä lepšie snehové podmienky, ktoré potešili všetkých lyžiarov. Pekné počasie robilo radosť aj rekreantom v letných mesiacoch, keď ľudia volili ako ochladenie kúpanie v bazénoch.
Na Slovensku padali teplotné rekordy niekoľko dní po sebe a na nedostatok slnka sa nesťažovali ani v Štúrove. „V porovnaní s minulým rokom sa počet návštevníkov zvýšil asi o 20 percent. Až do konca augusta sú ubytovacie zariadenia v okolí mesta vypredané,“ vyjadrila sa Lívia Németh zo strediska Vadas Thermal Resort.
Na nedostatok návštevníkov sa tento rok nesťažuje ani vedúca najväčšieho strediska na Liptovskej Mare Mara Camping Marika Sokolová. „Už dávno k nám nechodia len Česi, Nemci či Poliaci, ale aj Slováci, ktorí si konečne uvedomili, že aj u nás je krásne,“ tvrdí.
K tomu, že ľudia dovolenkovali tento rok radšej doma ako pri mori, mohlo prispieť aj dianie vo svete. Niektorých našincov vystrašili od výberu zájazdu hlavne teroristické útoky v Tunisku a Turecku. Pre obe krajiny platí stále druhý stupeň cestovného odporúčania zo štyroch, čo znamená, že turisti by mali zvážiť svoje vycestovanie.
Islamský štát sa tiež vyhráža útokmi na balkánske štáty vrátane Chorvátska. Zoznam bezpečných dovolenkových destinácií sa po nedávnych krvavých udalostiach zúžil aj o Thajsko. Situácia sa rovnako vyostruje v Grécku a Taliansku, kde zápasia s náporom migrantov.
Dobrou správou je, že okrem Slovákov majú o naše miesta záujem aj turisti zo vzdialenejších kútov zeme. V prvom polroku k nám zo zahraničia prišlo spolu 734-tisíc návštevníkov, čo je medziročne o 10 percent viac. O dvojciferný rast sa pričinili napríklad cestovatelia z Veľkej Británie, Talianska a Francúzka. Kým Tatrám ostali tradične verní Česi a Poliaci, Maďari najradšej relaxujú v termálnej vode v južných častiach Slovenska.
„Thermalpark Dunajská Streda sa stal vyhľadávaným termálnym kúpaliskom a medziročne rastie počet zákazníkov nielen zo Slovenska, ale aj z Maďarska či Českej republiky,“ potvrdzuje Somogyi.
Na návštevnosti majú výrazný, až 22-percentný, podiel hlavne rakúski turisti. Len cez slovenské cestovky k nám za vlaňajšok prišlo 41-tisíc obyvateľov tejto krajiny, v skutočnosti je to však oveľa viac.
„Za posledný rok stúpol počet zahraničných turistov z Česka a Rakúska. Keďže náš hotel leží kúsok od novovybudovanej cyklotrasy, ktorá vedie aj cez Rakúsko, ide o obľúbenu zastávku aj pre rakúskych cyklistov. Batožinu si jednoducho nechajú doviezť do hotela a po ceste sa tu zastavia,“ uviedla Ľubica Riedelová, obchodná a marketingová riaditeľka Wellness Hotela Patince.
Väčší počet návštevníkov mal pozitívny dosah aj pre štátnu pokladnicu. Za prvých šesť mesiacov dosiahli podľa Národnej banky Slovenska príjmy z cestovného ruchu 924 miliónov eur, čo je na rozdiel od minulého roka o 27 miliónov eur viac.
|
2015-09-03T07:00:00+02:00
|
[
"#leto",
"#Slovensko",
"#turizmus"
] |
ekonomika/ludia
|
ekonomika
|
ludia
|
https://sportweb.pravda.sk/tenis/clanok/576174-drogy-a-kradeze-americky-talent-sa-odel-do-koze-rebelky/
|
Drogy a krádeže. Americký talent sa odel do kože rebelky
|
Mala trinásť rokov, keď sa z nej 5. marca 1990 stala profesionálna hráčka. Sponzori stáli v pozore a na účet jej rodičov posielali už vtedy viac ako hviezdnej Martine Navrátilovej.
|
Šokuje vás to? A čo potom poviete na jej debut? To nezrelé dievča na prvom seniorskom turnaji zahanbilo štyri nasadené súperky. O tri mesiace na parížskej antuke dokĺzalo do semifinále, vo Wimbledone a na US Open skončila šikovná štrnástka medzi osmičkou najlepších.
Volá sa Jennifer Capriatiová. Tenistka strmých vzostupov a ešte prudších pádov. Obdivovaná, zatracovaná a stále dookola.
Jedna z najtalentovanejších hráčok všetkých čias vyhrala pred 20 rokmi Australian Open. Prvý z troch grandslamov v živote.
Fantasticky rozbehnutá kariéra. Čo bude ďalej, pýtali sa experti…
Odpovede začali chodiť rýchlo. Opäť boli šokujúce, no zároveň nečakané. Tenisový život Jennifer Capriatiovej sa pomaly začal otáčať iným smerom. Nesprávnym. Mladá dievčina neuniesla kokteil úspechu, slávy i veľkých očakávaní.
Napokon, nie je to žiadne prekvapenie – neraz nevedia, čo si s ním počať ani oveľa skúsenejšie hráčky. Opäť pripomíname, Jennifer mala v tom čase iba pätnásť.
V živote každého z nás sa vyskytnú situácie, ktoré sa zdajú byť na prvý pohľad bezvýznamné. Ale nakoniec také nie sú. Capriatiová nastúpila v roku 1993 na zápas 1. kola US Open proti Leile Meskinovej. Prásk – bola z toho šokujúca prehra. Američanka ju nerozchodila, od tenisu si dala pauzu.
"Mentálne som to nezvládla. Nebola som spokojná sama so sebou, so svojím tenisom, životom, s rodičmi, trénermi, s priateľom. Keď som sa pozrela do zrkadla, videla som tento skreslený obraz: bola som taká škaredá a tučná, že som sa túžila zabiť,“ priznala sa pre New York Times.
Nice picture of a young Serena Williams and Venus Williams with Jennifer Capriati
Na konte už mala milióny dolárov – napadlo by vám azda čokoľvek, iba nie to, že krásna bruneta začne kradnúť. Zvlášť veci v hodnote 15 dolárov. Ako to urobila v jednom klenotníctve, z ktorého si odniesla lacný prstienok.
Mladosť – pochabosť? Môže byť. Keď ju však v máji nasledujúceho roku polícia zatkla s marihuanou, s touto výhovorkou už neuspela. Naopak, súhlasila s protidrogovou liečbou. Neskôr sa dokonca priznala, že v tom čase uvažovala aj nad dobrovoľným odchodom zo sveta.
V novembri 1994 sa pokúsila o návrat na kurty, ale neúspešne. Opäť vypadla v 1. kole. Vraj je to už iba vyhorená hviezdička, ďalší premrhaný talent, takto sa o nej všade písalo. Už nenosila viac nálepku hviezda, ale pochabá, nezbedná. A neraz aj horšiu.
Jennifer sa síce na okruh opäť vrátila, ale už nebola dominantnou hráčkou. Iba taký šedý priemer. Na úspech v 1. grandslamovom kole čakala dva roky, na turnajový triumf ešte dlhšie. Dočkala sa až v Štrasburgu 1998. Po šesťročnej odmlke.
Jennifer Capriati captured nearly every age-related tennis record there was.
and Simon profile her complicated career on the latest Open Era.
Capriatiová nezabudla hrať. Dokonca ani nesporný talent nestratila. Možno len dospela…
V kalendári sme sa chystali prevrátiť tisícročný list, keď rodáčka z New Yorku našla svoje stratené ja. Mala 25, o jedenásť viac ako keď odštartovala kariéru. Na Australian Open 2001 vo štvrťfinále premohla Moniku Selešovú, v semifinále krajanku Lindsay Davenportovú a v zápase o všetko zdolala aj legendárnu Švajčiarku Martinu Hingisovú. Dokázala to ako dvanásta nasadená.
Futbalisti dobre poznajú to obdobie – vravia tomu životná forma. To je keď kopnú do lopty a tá spravidla skončí v bránke. Aj Capriatovej sa to stalo. Z ničoho nič začala víťaziť.
Ak by niekomu napadlo, že Melbourne 2001 bola len náhoda, tak nie, nebola. Tenistka s talianskymi koreňmi začala hrať ako ozajstná hviezda. O päť mesiacov sa porátala vo finále Roland Garros s Belgičankou Kim Clijstersovou a sezónu zakončila ako svetová jednotka.
Svoj posledný – tretí – grandslamový titul získala v roku 2002 v Austrálii. Spôsobom, ktorý vošiel do dejín. Veď vo finále prehrávala s Hingisovou v druhom sete už 0:4 na gemy. Vzápätí sa však premenila na malú tenisovú bohyňu. Rodáčku z Košíc zlomila totálnym tenisom. Okrem iného odvrátila aj štyri mečboly.
Potom sa jej triumfálna jazda definitívne zasekla. Ovládla už iba populárny turnaj v New Havene. V sezóne 2004 po US Open a vleklých zdravotných problémoch ukončila kariéru. Z jej života sa vytratil tenis, no problémy nie…
Nepoučila sa. Rôzne trable ju sprevádzali aj v nasledujúcom období. Zatkli ju za prechovávanie marihuany, v roku 2010 nedokonala pokus o samovraždu, opäť šla na liečenie a v roku 2016 údajne zavretými päsťami do krvi zmlátila svojho priateľa.
What a beautiful class of women!
Jej život je ako na hojdačke. Nadnesene by sa dalo povedať, že Jennifer je najlepšie, keď o nej vôbec nepočujete.
Písal sa rok 1989, keď titulku Sports Ilustrated s malou Capriatiovou sprevádzal text: „A má iba 13!“
Táto story však nemala šťastný koniec. Z titulkového dievčatka sa sa stal symbol toho, ako mladý človek nemusí ustáť obrovský tlak. Jej príbeh je plný pátosu, sympatického a mimoriadne nadaného jednotlivca, ktorého to ťahá do všetkých strán a pritom je na to beznádejne slabo vybavený.
A na tomto odkaze nič nezmení ani Australian Open 2001!
|
2021-01-28T19:52:18+01:00
|
[] |
sportweb/tenis
|
sportweb
|
tenis
|
https://zdravie.pravda.sk/zdrava-vyziva/clanok/561530-skolakom-energiu-doda-zdrava-strava/
|
Školákom energiu dodá zdravá strava
|
Takmer po pol roku sa do školských lavíc vrátia desaťtisíce školákov, pribudnú aj tisícky prváčikov. Aby mali dostatok energie a neboli unavení, dôležitá je zdravá strava. Najmä raňajky a desiata.
|
Deti by mali jesť veľa rôznych druhov potravín. Na tanieri by nemali chýbať ovocie a zelenina, celozrnné potraviny, mliečne pochúťky, ryby a hydina. Stravu je dôležité rozložiť do troch hlavných a dvoch až troch menších jedál. Nie je to vôbec zložité.
„Správne energetické rozloženie stravy v rámci dňa je takéto: raňajky 20 %, desiata 10 %, obed 35 %, olovrant 10 % a večera 25 % z celodenného energetického príjmu. Pokiaľ ide o raňajky, desiatu a olovrant, nie je v ich skladbe rozdiel medzi deťmi prvého a druhého stupňa. Deti potrebujú pravidelný príjem živín a energie v niekoľkých dávkach pre dobrý rast a vývin, udržiavanie imunity a posilňovanie zdravia,“ hovorí docentka Jana Hamade, vedúca Sekcie ochrany a podpory zdravia a špecializovaných činností Úradu verejného zdravotníctva SR.
Zdravé raňajky by mali pozostávať napríklad z pečiva s maslom, plátkom syra alebo z kvalitnej šunky a kúska zeleniny, prípadne pečiva s nátierkou (reďkovková, kalerábová so žeruchou, šunková pena), vhodnými raňajkami sú aj nesladené cereálie s mliekom či bielym jogurtom alebo miska šľahaného tvarohu s čerstvým ovocím či lekvárom, poprípade pečivo s ovocným jogurtom.
„Raňajky sú považované za najdôležitejšie jedlo dňa. Dodávajú energiu na dopoludnie, zabraňujú pocitu malátnosti, slabosti či nesústredenosti. Preto treba viesť deti k stereotypom stravovania už od útleho veku. Raňajky by mali byť pestré a mali by obsahovať všetky potrebné živiny,“ upozorňuje doktorka Lea Cortésová z oddelenia hygieny detí a mládeže Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Banskej Bystrici.
„Desiata nemôže nahradiť raňajky. Deti by ju mali skonzumovať približne po troch hodinách od raňajok, zvyčajne cez veľkú prestávku v škole, keď majú dostatok času nerušene doplniť vydané kilojouly. V prípade desiatych je na výber z mnohých variantov ako slanej, tak sladkej chuti. Ideálna desiata je kombináciou ovocia alebo zeleniny s bielkovinou, pomôže deťom lepšie sa zasýtiť, než keby jedli samotné ovocie či zeleninu,“ približuje vhodné desiaty Jana Hamade.
Kvalitná desiata musí pozostávať z celozrnného pečiva, nátierky, alebo zo syra, z porcie zeleniny a ovocia a hodnotného nesladeného nápoja. To všetko predstavuje zložky potravy, ktoré dodajú organizmu optimálne množstvo výživných látok (bielkoviny, tuky, cukry), ale aj vitamínov a minerálnych látok.
„Z minerálnych látok je pre vyvíjajúci sa organizmus najvýznamnejší vápnik, ktorého zdrojom je najmä mlieko, mliečne výrobky, syry a jogurty, preto v rámci pestrosti stravy by mali rodičia zaradiť na desiatu aj mlieko a mliečne výrobky. Z mliečnych výrobkov sú hodnotné probiotické a acidofilné výrobky. Denná porcia by nemala byť väčšia ako 50 gramov. Ak má dieťa chuť na sladké, cukry je vhodné doplniť formou sladkého pečiva, prípadne sušeného ovocia a cereálnych sladkých tyčiniek. Nevhodné sú tučné múčniky a cukrovinky,“ vysvetľuje docentka Hamade.
Doktorka Cortésová upozorňuje, že desiata, podobne ako aj olovrant, by mala slúžiť na doplnenie energie, aby sa deti dokázali v škole či na krúžkoch sústrediť. „Je vhodné desiatu pripravovať doma, aby rodičia vedeli ovplyvniť, čo ich dieťa konzumuje. Treba pritom, samozrejme, rešpektovať aj chuťové preferencie dieťaťa a nedávať mu na desiatu potraviny, ktoré vyslovene odmieta, a radšej sa snažiť nájsť kompromis,“ prízvukuje doktorka Cortésová.
Olovrant by v zásade nemal byť príliš kalorický. Ako uviedla docentka Hamade, ak deti po olovrante nečaká žiaden fyzicky náročný krúžok, detské telo by už zbytočnú energiu nestačilo využiť a uložilo by si ju do zásoby. „Olovrant je preto potrebné prispôsobiť popoludňajšej aktivite školáka. Vhodný je napríklad kokteil z mlieka či jogurtu a ovocia, pohár kefíru so zeleninou alebo kúsok syra alebo šunky so zeleninou.“
Docentka Hamade upozorňuje, že deti by sa za domáce úlohy nemali odmeňovať sladkosťami. „Rodič by sa mal vyvarovať zvykať dieťa na konzumáciu sladkostí medzi hlavnými chodmi. Vhodnejšie je občas pripraviť im sladkú desiatu alebo raňajky.“
Rodičia by nemali zabúdať ani na dostatok tekutín. „Je žiaduce naučiť dieťa dodržiavať pitný režim, inak môže byť dehydrované, unavené a nebude sa vedieť koncentrovať na školské povinnosti, zodpovedajúci príjem by mal byť jeden liter vody denne,“ dodala Jana Hamade.
|
2020-09-05T06:00:00+02:00
|
[
"#zdravá strava",
"#školská desiata"
] |
zdravie/zdrava-vyziva
|
zdravie
|
zdrava-vyziva
|
https://ekonomika.pravda.sk/energetika/clanok/671909-ruska-ropa-tecie-plnou-silou-pozrite-si-kam-smeruju-rekordne-objemy/
|
Ruská ropa tečie plnou silou. Pozrite si, kam smerujú rekordné objemy
|
Čínsky dovoz ruskej ropy minulý mesiac dosiahol najvyššiu úroveň od útoku Moskvy na Ukrajinu vo februári 2022. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP, ktorá sa odvolala na v utorok zverejnené údaje čínskej colnej správy.
|
Čína je najväčším ekonomickým partnerom Ruska, pričom podľa čínskych colných údajov dosiahol vzájomný obchod v minulom roku rekordnú hodnotu 190 miliárd dolárov (173,96 miliardy eur). V máji Čína doviezla z Ruska 9,71 milióna ton ropy, čo je takmer dvojnásobne viac ako 5,4 milióna ton vo februári 2022.
Celková hodnota obchodu medzi oboma krajinami v máji predstavovala 20,5 miliardy USD, pričom čínske dovozy z Ruska boli v objeme 11,3 miliardy USD.
Počas marcového samitu sa čínsky prezident Si Ťin-pching a ruský líder Vladimir Putin zaviazali zvýšiť objem vzájomného obchodu v roku 2023 na 200 miliárd USD. Podpredseda ruskej vlády Alexander Novak v máji uviedol, že dodávky ruskej ropy Číne sa tento rok zvýšia o 40 %.
Peking tvrdí, že vo vojne na Ukrajine je neutrálnou stranou. Západné krajiny ho ale kritizujú, že odmieta odsúdiť Moskvu, a za úzke strategické partnerstvo s Ruskom.
|
2023-06-20T15:03:00+02:00
|
[
"#ropa",
"#Čína a Rusko"
] |
ekonomika/energetika
|
ekonomika
|
energetika
|
https://spravy.pravda.sk/tlac/650644-rezort-zdravotnictva-do-konca-roka-zverejni-zakladnu-kostru-novej-nemocnicnej-siete/
|
Rezort zdravotníctva do konca roka zverejní základnú kostru novej nemocničnej siete
|
Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR do konca roka zverejní základnú kostru novej nemocničnej siete. Pôjde o konkrétny zoznam nemocníc s ich zaradením do jednotlivých úrovní od druhej po piatu. Zároveň určí zoznam základných povinných medicínskych programov, ktoré musia nemocnice v danej úrovni spĺňať. Ďalšie, doplnkové programy chce rezort zverejniť do konca marca 2023. Zástupcovia MZ SR o tom informovali na štvrtkovom tlačovom brífingu.
|
„Do konca roka budú verejnosti sprístupnené predbežné čiastočné výsledky podmienenej kategorizácie nemocníc. Výsledky sa budú týkať len povinných nevyhnutných medicínskych programov pre každú skupinu zariadení. V prvom štvrťroku 2023 budú zverejnené ďalšie medicínske programy, nad rámec povinných,“ uviedol minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽANO).
Zdôraznil, že ide o predbežnú mapu a kostru budúcej nemocničnej siete. K rušeniu oddelení podľa jeho slov nedôjde. „Ak oddelenie patrí pod program, ktorý nie je zaradený do prvej fázy predbežnej kategorizácie, v žiadnom prípade to neznamená, že sa oddelenie automaticky ruší alebo sa plánuje zrušiť,“ ubezpečil minister.
V zozname sa podľa riaditeľa Inštitútu zdravotných analýz Mateja Mišíka nájde každá nemocnica aj s víziou jej vedenia, aké by chcela poskytovať doplnkové programy na vyšších úrovniach. „Túto diskusiu s nimi však musíme mať v prvom kvartáli 2023, aby sa jasne definovala schopnosť nemocníc poskytovať doplnkové programy, dopyt po nich a že je tam materiálne a technické zabezpečenie na ich poskytovanie,“ doplnil.
Nemocnice sa majú rozdeliť na päť úrovní podľa rozsahu poskytovania zdravotnej starostlivosti, pričom V. úroveň predstavuje najvyššiu a I. najnižšiu. Mišík priblížil, že v piatej úrovni má byť jedna nemocnica, v štvrtej tri, v tretej približne osem až desať a v druhej do 40 nemocníc. Súčasťou zoznamu budú aj nemocnice prvej úrovne, avšak podľa Mišíka ešte technicky nemôžu byť súčasťou siete.
„Zákon nám hovorí, že do siete nemocníc sú zaradené nemocnice prvej úrovne iba vtedy, pokiaľ majú nejaký doplnkový program druhej a vyššej úrovne. Tým, že doplnkové programy nevyhodnocujeme, tak síce nemocnice prvej úrovne budú uvedené v zozname nemocníc, ale technicky vzaté nie sú ešte súčasťou siete,“ vysvetlil.
Reformu nemocníc prijal parlament vlani. Prvé reálne zmeny v praxi by mali ľudia pocítiť v nemocniciach v roku 2024. Reforma má definovať nárok pacienta, zabezpečiť vyššiu a dostupnú kvalitu zdravotnú starostlivosť, stanoviť jasné čakacie lehoty a stabilizáciu siete nemocníc. Nemocniciam má priniesť finančnú stabilitu, transparentné pravidlá či jednoznačnú priorizáciu investícií.
|
2022-12-15T13:47:11+01:00
|
[] |
spravy/tlac
|
spravy
|
tlac
|
https://zdravie.pravda.sk/zdravie-a-prevencia/clanok/559215-onkodermatologicka-borecka-na-melanom-nikto-nemusi-zomriet/
|
Onkodermatologička Borecká: Na melanóm nikto nemusí zomrieť
|
O tom, že na melanóm nikto nemusí zomrieť, sa zhovárame s MUDr. Desanou Boreckou, onkodermatologičkou z Národného onkologického ústavu v Bratislave.
|
Malígny melanóm je veľmi zákerný kožný nádor pre svoju schopnosť rýchlej tvorby metastáz, ktoré sa môžu objaviť dokonca aj viac ako desať rokov po jeho chirurgickom odstránení. Výskyt melanómu narastá viac ako výskyt akéhokoľvek iného zhubného ochorenia. Objavuje sa u stále mladších ľudí a hoci v súčasnosti zaznamenávame zvýšený záchyt melanómov vo včasných štádiách, úmrtnosť na toto ochorenie sa stále výraznejšie nemení. Hoci sa melanóm vo väčšine prípadov vyskytuje na miestach, kde je ho možné včas odhaliť, na prvé vyšetrenie k špecialistovi prichádza až jedna štvrtina pacientov s prognosticky vážnymi typmi zbytočne dlho rastúceho zhubného ochorenia.
Melanóm je plne vyliečiteľný v počiatočných fázach nádorového rastu. Aj preto je základnou podmienkou úspešnej liečby rozpoznať ho čím skôr a hneď ho správne chirurgicky riešiť. Začínajúci melanóm, tzv. melanóm in situ, tvorí v súčasnosti asi 25 % zo všetkých novodiagnostikovaných melanómov. V súčasnosti má záchyt melanómov in situ ročný nárast 9,5 %, zatiaľ kým počet ostatných, menej priaznivých typov melanómu sa zvyšuje len o 2,5 %. Tento priaznivý trend súvisí so zlepšením skríningu aj so zlepšením diagnostiky melanómu.
To je pravda. Na jednej strane spektra sú pacienti s malými, histologicky tenkými melanómami, ktorých sa podarí úplne vyliečiť rozšírenou chirurgickou excíziou (vyrezaním aj s časťou okolitej zdravej kože). Na druhej strane spektra sú pacienti s metastázami, u ktorých boli ešte donedávna veľmi obmedzené liečebné možnosti a ich prežívanie po objavení sa metastáz bolo veľmi krátke. Dobrou správou, na aké ste sa pýtali, je aj to, že sme vstúpili do "zlatej éry“ v možnostiach liečby metastázujúceho melanómu. U pôvodne takmer neliečiteľného ochorenia došlo vďaka objaveniu tzv. cielenej liečby a imunoterapie k výraznému zlepšeniu prognózy. V súčasnosti sa stále uskutočňujú klinické štúdie s novými liekmi a ich kombináciami. Očakávame od nich ešte lepšie možnosti liečby v prípade tohto typu agresívneho nádoru s veľmi svojským biologickým správaním.
Vystavenie ľudí ultrafialovému žiareniu je známy rizikový faktor pri rozvoji väčšiny melanómov. Ultrafialové lúče UVA a UVB sú potenciálne karcinogénne a môžu spustiť tvorbu melanómu cez mnohé mechanizmy vrátane potlačenia imunitného systému kože. Pri vzniku melanómu je zaujímavé, že často nemá priamy vzťah s množstvom slnečnej expozície, pretože je viac postihnutých pacientov pracujúcich v administratívnych prevádzkach ako tých, ktorí pracujú v exteriéroch, čiže vonku. Melanóm sa dokonca objavuje častejšie u ľudí, ktorí žijú v mestách. Aj migrácia ľudí môže ovplyvniť zvýšené riziko objavenia sa melanómu. Ľudia so svetlou kožou, ktorí sa presťahovali do miest s vysokou intenzitou slnečného žiarenia, napríklad do Ázie či Austrálie, majú vyššie riziko tohto onkoochorenia. Reakcia ľudskej kože na slnečné žiarenie nie je rovnaká. Opakované spálenie citlivej kože zvyšuje riziko melanómu, nebezpečné je spálenie predovšetkým v detskom veku a spálenie do pľuzgierov. Preto je potrebné najmä detskú kožu adekvátne chrániť tak, aby nedošlo ani len k výraznejšiemu začervenaniu (čo je už vlastne spálenie).
Môže sa objaviť aj na takých častiach tela, ktoré nebývajú priamo vystavené slnku, napríklad pod nohavičkami. Treba zdôrazniť aj to, že len jedna tretina melanómov vzniká z rôznych pigmentových névov. Dve tretiny vznikajú "de novo“, čiže na zdravej koži! Melanóm sa objaví ako drobné hnedé, čierne, zriedkavejšie aj ružové ložisko a postupne sa vyvíja. Môže rásť do plochy alebo aj do výšky. Prítomnosť uzlíka na pôvodne plochom ložisku je nutné považovať za znak pokročilého nádoru.
Určite áno, najmä počas našej zimy. Veľkú časť roka trávime v uzatvorených priestoroch a následne sa chceme v krátkom čase opáliť. Svoju úlohu zohrali aj soláriá, o ktorých sa už dnes vie, že sú nebezpečné a svoj podiel viny má aj stenčovanie ozónovej vrstvy. Ako som povedala, nebezpečné je práve nárazové opaľovanie.
Zatiaľ nie je dokázané, že by tetovanie a farby, ktoré sa pri tetovaní používajú, viedli k rozvoju melanómu. Ľudia, ktorí však majú potetované rozsiahle úseky tela, sa vystavujú riziku, že prípadný melanóm na koži nebude odhalený, pretože vytetované obrazce môžu prekrývať potenciálne zhubný proces. Tetováž sa v nijakom prípade neodporúča robiť v oblasti kože s materskými znamienkami, neodporúča sa ľuďom s množstvom materských znamienok a s tzv. syndrómom dysplastických névov.
Typický melanóm je ťažké charakterizovať pre jeho mimoriadnu morfologickú mnohotvárnosť. Napríklad tzv. nodulárny, vyvýšený melanóm, čo je jeden z klinických typov tohto nádoru, býva v piatich percentách bez pigmentu. Hovoríme im amelanotické melanómy. Patria medzi veľmi agresívne typy melanómov so schopnosťou tvorby vzdialených metastáz. Platí aj to, že ak sa podozrivé materské znamienko začína odfarbovať, mali by sme spozornieť. Takéto zmeny sa totiž môžu diať v tzv. regredujúcom, ustupujúcom melanóme a nemusia byť vôbec priaznivým znamením. Melanómy teda môžu nielen tmavnúť, ale môžu aj strácať farbu.
V prvom rade ho treba ukázať kožnému lekárovi. Melanóm vie diagnostikovať iba dermatológ. Na podozrivý útvar sa pozrie špeciálnou optikou, tzv. dermatoskopom, kde ho vidí v 20-násobnom zväčšení. Ak sa mu znamienko zdá byť podozrivé, odporučí ho chirurgicky odstrániť a definitívny verdikt povie až histológia (čiže kontrola vyrezaného tkaniva v laboratóriu pod mikroskopom). Onkodermatológovia neradi vidia, ak sa nejednoznačne pôsobiace útvary odstraňujú leptaním, mrazením dusíkom, odparením laserom či elektrickou ihlou, pretože vtedy neostane nijaký materiál na histologické vyšetrenie, ktoré potvrdí, alebo vylúči ich zhubnosť.
Vtedy je pacienta potrebné odoslať rovno na onkochirurgické oddelenie, kde mu útvar v narkóze odstránia aj s dostatočne širokým lemom kože. Ak sa melanóm vyrezal len ako "bežné, resp. podozrivé znamienko“ pri miestnom umŕtvení a až neskôr sa histologicky potvrdí, že ide o závažný druh rakoviny kože, je potrebná "reoperácia“, pretože sa musí urobiť väčší rez. Počas nej sa vyreže aj dostatočný „bezpečnostný lem“ zdravej kože v okolí pôvodného miesta melanómu. Šírka tohto lemu závisí od štádia melanómu. Je to tak preto, že nádorové bunky sa nemusia nachádzať len v klinicky viditeľnom nádore, ale aj v jeho tesnom okolí. Aj preto po odstránení melanómu vznikajú pomerne veľké jazvy.
Pretože do lymfatických uzlín v podpaží alebo v slabinách melanóm často metastázuje. To, či sú v týchto uzlinách metastázy, je dôležitým prognostickým faktorom pre pacienta do budúcnosti. Ak sa v nich nenájdu nádorové bunky, má pacient dobrú perspektívu vyliečenia. Prognóza závisí aj od toho, či bude pozitívna len jedna uzlina alebo viacero. Alebo od toho, či ide o mikrometastázy, ktoré dokáže potvrdiť jedine imunohistochemické vyšetrenie v laboratóriu, alebo sú uzliny pacienta už "hmatné“, čo znamená makrometastázy. Keď určujeme štádium melanómu, hodnotíme nielen vlastnosti samotného nádoru, ale aj postihnutie uzlín a vzdialené metastázy.
Môže metastázovať prakticky do všetkých orgánov a tkanív. Najčastejšie však metastázuje do kože, podkožia a najbližších – regionálnych lymfatických uzlín. Na koži často pozorujeme predovšetkým „satelitné“ metastázy v okolí jazvy po vybratí pôvodného melanómu. Najčastejším orgánovým postihnutím krvnou cestou sú metastázy do pečene, pľúc, mozgu, kostí, prípadne do vzdialenejších lymfatických uzlín.
Minulý rok bolo v rámci Európskeho dňa melanómu v rámci skríningu vyšetrených 1 061 pacientov a našlo sa osem histologicky potvrdených melanómov. Potvrdených bolo tiež 31 bazaliómov a 3 spinaliómy, čo sú iné druhy rakoviny kože. A to hovorím iba čísla z tejto každoročnej osvetovej preventívnej akcie. 23-ročnej pacientke boli napríklad súbežne odhalené malígny melanóm a spinalióm. V tomto roku sa takýto nárazový skríning vzhľadom na opatrenia v súvislosti s COVID-19 neuskutoční. Vyšetrenia kože sa však vykonávajú priebežne počas celého roka v každej kožnej ambulancii. Ak teda ľudia spozorujú na koži podozrivý útvar, mali by ihneď navštíviť dermatológa bez ohľadu na to, či ide o obdobie pred letnými dovolenkami, po nich, alebo o zimné mesiace. Raz mesačne si treba dôkladne prezrieť celé telo pred zrkadlom. Výhodou nádorov na koži je fakt, že na rozdiel od mnohých iných nádorov ich vidíme. A včasné odstránenie znamená u tenkých melanómov prakticky úplné vyliečenie.
|
2020-08-06T06:00:00+02:00
|
[
"#rakovina kože",
"#rakovina",
"#nádor",
"#melanóm",
"#malígny melanóm"
] |
zdravie/zdravie-a-prevencia
|
zdravie
|
zdravie-a-prevencia
|
https://cestovanie.pravda.sk/hory/clanok/545932-do-hor-idealne-vo-dvojici-ani-v-skupine-ani-osve-zdoraznuju-zachranari/
|
Do hôr ideálne vo dvojici. Ani v skupine, ani osve, zdôrazňujú záchranári
|
Horská záchranná služba (HZS) v čase rizika nákazy novým koronavírusom dôrazne neodporúča chodiť do hôr vo veľkých skupinách. Riziko môže predstavovať aj osamotený pohyb, hlavne vo vysokohorskom teréne a mimo značených trás. Vhodnejší je preto podľa HZS pohyb vo dvojici. Napríklad s osobou, s ktorou návštevník zdieľa spoločnú domácnosť a v prípade nehody si vedia navzájom privolať pomoc.
|
„Ak sa vyberiete do vysokohorského terénu sami, je dôležité informovať o tejto skutočnosti, ako aj trase, ktorú idete absolvovať a predpokladanom čase návratu, príbuzných alebo inú osobu. Tá v prípade, ak sa vám stane úraz alebo budete potrebovať pomoc, bude vedieť o týchto skutočnostiach informovať záchranné zložky,“ informovali horskí záchranári na oficiálnej webovej stránke.
Vhodné je mať so sebou nabitý mobilný telefón, prípadne náhradný nabíjací zdroj a GPS v mobile. Tiež nainštalovanú niektorú z mobilných aplikácií, pomocou ktorých je možné privolať pomoc a záchranárom sa súčasne s hovorom alebo tiesňovou SMS zobrazí GPS poloha. Rovnako je vhodné mať svetlo, adekvátny výstroj a výzbroj, tekutiny a niečo na doplnenie energie.
„HZS opätovne apeluje na návštevníkov hôr, aby sa správali zodpovedne, zbytočne pri pohybe v horách neriskovali a neohrozovali zdravie a životy seba, ale aj ostatných ľudí a záchranárov, ktorých pomoc by následne mohli potrebovať,“ zdôraznili.
|
2020-03-19T11:00:00+01:00
|
[
"#hory",
"#Turistika",
"#horská záchranná služba",
"#koronavírus"
] |
cestovanie/hory
|
cestovanie
|
hory
|
https://cestovanie.pravda.sk/cestovny-ruch/clanok/760771-na-ktorom-hrade-prisiel-jan-zizka-o-prave-oko-a-kde-je-vreckovka-s-krvou-zastreleneho-frantiska-ferdinanda-d-este-tento-kviz-zvl/
|
KVÍZ: Na ktorom hrade prišiel Jan Žižka o pravé oko a kde je vreckovka s krvou zastreleného Františka Ferdinanda d'Este? Tento kvíz zvládne len majster
|
Vyskúšajte si svoje znalosti o českých hradoch a zámkoch. Zvládnete desať náročných otázok?
| null |
2025-08-01T06:00:00+02:00
|
[
"#Česko",
"#hrad",
"#zámok"
] |
cestovanie/cestovny-ruch
|
cestovanie
|
cestovny-ruch
|
https://auto.pravda.sk/doprava/clanok/759045-obchvat-kosic-vstupuje-do-finalnej-etapy-musia-uzatvorit-cast-rychlostnej-cesty-r4/
|
Obchvat Košíc vstupuje do finálnej etapy. Musia uzatvoriť časť rýchlostnej cesty R4
|
Už tento týždeň začínajú práce na napojení obchvatu na rýchlostnú cestu R4 v smere na Košice. V sobotu ráno bude nevyhnutné úplne uzatvoriť pravý jazdný pás R4 (smer Milhosť – Košice).
|
Jedna z najdôležitejších investícií do cestnej infraštruktúry na východnom Slovensku je čoraz bližšie k dokončeniu. Pri súčasnom tempe prác už tento rok bude plne k dispozícii motoristom. Aktuálna etapa si však vyžaduje práce aj na už existujúcich cestách, na ktoré sa obchvat napája. S tým sú nevyhnutne spojené aj lokálne, dočasné zmeny dopravného režimu. V najbližších dňoch sa dotknú cesty R4 pri križovatke Kechnec.
Na samotnom obchvate Košíc sa už dnes finalizujú mostné objekty, protihlukové steny a informačný systém diaľnice. Súbežne však štartujú aj práce na dopravnom značení, ktorým sa obchvat napojí na existujúcu infraštruktúru.
„Napájanie nového úseku na už existujúce cesty a s tým spojené nové dopravné značenie si vždy vyžiada aj dopravné obmedzenia. Práve preto táto etapa bola naplánovaná tak, aby prebiehala aj počas letných prázdnin, kedy sú dopravné intenzity nižšie,“ povedal Július Mihálik, člen predstavenstva a investičný riaditeľ Národnej diaľničnej spoločnosti.
Už tento týždeň začnú práce na napojení obchvatu na rýchlostnú cestu R4 v smere na Košice. V sobotu 12.7. 2025 o 8:00 hodine ráno začnú práce, pri ktorých bude nevyhnutné úplne uzatvoriť pravý jazdný pás R4 (smer Milhosť – Košice).
Doprava bude presmerovaná v križovatke Kechnec cez priemyselný areál Kechnec na cestu I/17. Obchádzková trasa bude vyznačená aj prenosným dopravným značením. Práce a uzávierka budú prebiehať aj počas ďalšieho týždňa a vynaloží sa maximálne úsilie na to, aby boli ukončené čo najskôr.
Za posledné mesiace diaľničiari dali do užívania napríklad o most nad budúcou R2 medzi košickou mestskou časťou Krásna a obcou Nižná Hutka. V máji tohto roka pribudli ďalšie dva nové mosty nad budúcou R2 pri Košiciach. Jeden most medzi Košicami a obcou Kokšov-Bakša. Druhý napomohol doprave medzi metropolou východu a Košickou Poliankou.
|
2025-07-11T18:00:00+02:00
|
[
"#NDS",
"#obchvat Košíc"
] |
auto/doprava
|
auto
|
doprava
|
https://auto.pravda.sk/magazin/clanok/650553-volkswagen-elektromobily-sa-predavaju-slabsie-nez-sme-ocakavali/
|
VW priznáva, že elektromobily sa predávajú zle. Riešiť to chce tragicky
|
Volkswagen chce prekvapivo znižovať kapacitu batérií, vďaka čomu by mohli byť elektromobily lacnejšie a dostupnejšie.
|
Volkswagen sa nijako netají tým, že všetko vsadil na elektrické autá, inú alternatívu nepripúšťa a ešte krátko pred svojim nečakaným augustovým odvolaním šéf koncernu Herbert Diess hrdo vyhlasoval, že chcú z pozície svetovej jednotky na trhu s elektromobilmi zosadiť Teslu.
Pri pohľade na predajné štatistiky to tak ani zďaleka nevyzerá a aj nekritický pohľad na elektrické autá a ich „protežovanie“ stále Diessa napokon miesto. Neznamená to však, že by Volkswagen nemal patriť v oblasti rozvoja elektromobility k najsilnejším hráčom. Pokiaľ ide o európske ambície skupiny VW a jej snahu byť na trhu s elektrifikovanými autami v Európe jednotkou, nie je to prehnane ambiciózny plán. Európa je totiž pre koncern v tomto smere s obrovským náskokom najdôležitejším trhom.
A práve na ňom sa objavili pomerne veľké problémy s odbytom elektromobilov ako takých. Podľa vyjadrení vedúcich predstaviteľov koncernu Volkswagen rastúce ceny energie v posledných mesiacoch majú negatívny vplyv na dopyt po elektrických autách v celej Európe. Práve v tomto kontexte sa generálny riaditeľ divízie komponentov Volkswagenu Thomas Schmall vyjadril, že „predaj elektromobilov v Európe síce stále rastie, ale zišiel z cesty“.
Podľa neho si treba vziať príklad z USA, kde sa znižujúci sa dopyt po elektromobiloch snažia stimulovať rôznymi pomocnými opatreniami. Severoamerický trh „zrýchľuje vyšším tempom, ako sme v posledných mesiacoch očakávali“ v dôsledku stimulov, ako je zákon o znižovaní inflácie v USA, doplnil Schmall, podľa ktorého by sa dopyt v Európe mohol obnoviť v strednodobom až dlhodobom horizonte.
A cesta, akoby sa mohol dopyt stimulovať je podľa Schmalla v znižovaní kapacity batérií. VW totiž hľadá alternatívnu chémiu batérií, ktorá môže ponúknuť nižšiu účinnosť, ale nižšie náklady vzhľadom na rastúce ceny niklu a kobaltu. Takéto alternatívy by mohli prísť na trh už v roku 2026. „Znamená to menšie batérie, pretože vyokokapacitné batérie v malých autách sú drahé. Priemerný zákazník najazdí 40 kilometrov za deň, tak prečo potrebujete dojazd 500 kilometrov?“ pýta sa Schmall.
Pri všetkom rešpekte k predstaviteľom Volkswagenu však nevieme takýto názor nazvať inak, než hlúpym, alebo ide prinajlepšom o absolútne nepochopenie úlohy auta, ktoré pre Európanov vždy predstavovalo slobodu, zosobnenú v možnosti dostať sa tam kam chcú, vtedy keď chcú. Navyše podľa všetkých prieskumov je pri rozhodovaní sa o kúpe elektromobilitu najviac limitujúcim faktorom vysoká cena a nízky dojazd. Ak sa Volkswagen rozhodne naozaj znižovať kapacitu batérií a dojazd elektrických áut v čase, keď všetci ostatní konkurenti robia pravý opak, môže to preň dopadnúť veľmi zle.
Plne elektrické vozidlá dosiahli v treťom štvrťroku podiel 6,8 percenta na celkových dodávkach koncernu VW, uviedla automobilka vo vyhlásení z 28. októbra. Ich koncernový predaj vzrástol o 25 percent na 366 400 kusov. Takto nevyzerá čísla zle, treba však povedať aj to, že napríklad v uplynulom roku bol v Európe celkový predaj nových áut na úrovni 9,7 milióna kusov.
|
2022-12-16T14:00:00+01:00
|
[
"#Volkswagen",
"#elektromobil",
"#elektromobilita",
"#predaj elektromobilov"
] |
auto/magazin
|
auto
|
magazin
|
https://vat.pravda.sk/komunikacia/clanok/714700-dalsia-obet-americkych-sankcii-v-spojenych-statoch-zakazali-rusky-antivirus-kaspersky/
|
Ďalšia obeť amerických sankcií. V Spojených štátoch zakázali ruský antivírus Kaspersky
|
Firma Kaspersky Lab musí do 29. septembra ukončiť predaj a vydávanie aktualizácii k svojmu antivírusu v Spojených štátoch. Dôvodom sú obavy o národnú bezpečnosť.
|
Spoločnosť Kaspersky Lab patrila dlhé roky k jedným z najväčších dodávateľov bezpečnostného softvéru. Na vrchole svojej slávy používalo jej antivírus približne 400 miliónov používateľov po celom svete. To sa však začalo meniť po ruskej invázii na Ukrajinu, ktorej dôsledkom boli sankcie uvalené na ruské firmy. Kaspersky Lab nevynímajúc. Z obáv o bezpečnosť a súkromie bolo používanie jej antivírusového softvéru obmedzené naprieč vládami a organizáciami. Tentokrát to zašlo tak ďaleko, že vláda v Spojených štátoch antivírus Kaspersky zakázal celoplošne.
Ruská firma bude musieť ukončiť predaj svojho antivírusu v Spojených štátoch. Zároveň bude musieť od 29. septembra ukončiť technickú podporu a vydávanie aktualizácií. Americká vláda okrem toho pridala na sankčný zoznam 12 čelných predstaviteľov Kaspersky Lab. „Rusko demonštrovalo svoje možnosti a zámer využiť ruské spoločnosti ako je Kaspersky Lab na zhromažďovanie a zneužívanie osobných dát amerických občanov,“ uviedla v rozhovore s novinármi americká ministerka obchodu, Gina Raimando. Podľa ministerstva obchodu predstavujú produkty Kaspersky Lab riziko pre národnú bezpečnosť „vzhľadom na ofenzívne kybernetické aktivity ruskej vlády a jej schopnosť ovplyvňovať alebo priamo riadiť činnosť spoločnosti Kaspersky.“
Ruská spoločnosť na margo sankcií uviedla, že ministerstvo obchodu urobilo svoje rozhodnutie na základe súčasnej geopolitickej situácie a teoretických obáv. Dodala tiež, že urobí všetko pre to, aby v Spojených štách mohla v predaji svojich produktov pokračovať. „Naša spoločnosť sa nezapája do činností, ktoré by ohrozovali národnú bezpečnosť Spojených štátov. V skutočnosti sme výrazne prispeli v ochrane pred rôznymi hrozbami od aktérov, ktorí útočili na záujmy Spojených štátov a ich spojencov,“ dodala firma.
|
2024-06-24T08:00:00+02:00
|
[
"#Spojené štáty",
"#sankcie",
"#antivírus",
"#Kaspersky Lab",
"#Kaspersky"
] |
vat/komunikacia
|
vat
|
komunikacia
|
https://ekonomika.pravda.sk/firmy-a-trhy/clanok/631152-ikea-v-obrazoch-pozrite-si-ako-sa-menil-obchod-fotogaleria/
|
IKEA v obrazoch. Pozrite si, ako sa menil obchod (fotogaléria)
|
Najväčšou zmenou prešiel obchodný dom v roku 2002, kedy otvoril nové sídlo na Ivanskej ceste v Bratislave, v obchodnom dome AVION.
|
IKEA bola kedysi malý obchod v Älmhulte, dedinke na švédskom vidieku, ktorý predával nábytok cez objednávkový katalóg. Centrála dizajnu IKEA tam sídli dodnes.
Na Slovensku sa škandinávska značka objavila už v roku 1992.
Prvý predajňu nábytku IKEA otvorili v Bratislave na Gagarinovej ulici. V roku 1995 sa obchod presťahoval na Tomášikovu ulicu 46 v Bratislave. Opäť sa presťahovala v roku 2002, do novootvoreného obchodného domu AVION. Pozrite si fotky z histórie legendárnej švédskej značky.
|
2022-06-21T10:21:00+02:00
|
[
"#fotografie",
"#Ikea",
"#nábytok"
] |
ekonomika/firmy-a-trhy
|
ekonomika
|
firmy-a-trhy
|
https://zdravie.pravda.sk/tlac/749308-nova-epidemia-21-storocia-je-tichym-nicitelom-nasho-zdravia-zabija-nas-rychlejsie-nez-fajcenie/
|
Nová epidémia 21. storočia je tichým ničiteľom nášho zdravia: Zabíja nás rýchlejšie než fajčenie?
|
Vedci bijú na poplach. Novodobá epidémia sa potichu stáva najväčšou hrozbou modernej doby a jeho dopady môžu byť horšie než následky fajčenia.
|
Kým v 20. storočí bolo fajčenie považované za hlavnú príčinu predčasnej smrti, v 21. storočí sa do popredia dostáva nový, tichý zabijak – chronický stres. Vedci ho dnes čoraz častejšie
za „epidémiu zdravia 21. storočia“. To vyvoláva zásadnú otázku: Zabíja nás stres rýchlejšie ako fajčenie?
Stres je prirodzenou súčasťou života a v primeranej miere nás môže motivovať. Problém nastáva, keď sa stres stane chronickým, teda dlhodobým a neustálym. Práve takýto stres je spájaný s množstvom zdravotných problémov, ako sú srdcovo-cievne ochorenia, cukrovka, depresia či úzkostné poruchy, píše
. Navyše oslabuje imunitný systém, čím zvyšuje riziko rôznych infekcií a chorôb.
Zložitosť stresu spočíva v jeho rozšírenosti. Týka sa ľudí naprieč vekových aj sociálnych skupín. Najvyššie hodnoty stresu vykazujú opatrovatelia, nízkopríjmoví pracovníci a ľudia bez kontroly nad svojimi pracovnými podmienkami. Chronický stres často vedie aj k nezdravým návykom – prejedaniu, zneužívaniu návykových látok alebo pasivite – čo jeho negatívny vplyv ešte zhoršuje.
Fajčenie je naďalej hlavnou príčinou úmrtí, ktorým by sa dalo predísť. Len v USA má na svedomí vyše 480-tisíc obetí ročne. Vedci
, že každá vyfajčená cigareta skracuje život o približne 20 minút.
Hoci stres nemá taký priamy vplyv na úmrtnosť ako fajčenie, jeho dosah je hlboký a mnohorozmerný.
výskumníkov z Harvardu a Stanfordu ukázala, že stresory na pracovisku, ako neistota zamestnania či nadmerné nadčasy, zvyšujú riziko ochorení a smrti podobne ako vystavenie pasívnemu fajčeniu.
Stres a fajčenie navyše často idú ruka v ruke. Ľudia trpiaci stresom majú tendenciu fajčiť viac, a to najmä tí, ktorí bojujú s duševným zdravím.
ukazujú, že jedinci s psychickými poruchami fajčia dvakrát častejšie než ostatní. Stres tak podporuje fajčenie, a to následne zvyšuje stres. Vzniká bludný kruh.
Rozsah chronického stresu je alarmujúci. Podľa
z roku 2024 až 69 % amerických zamestnancov označilo svoju úroveň stresu za strednú až vysokú a viac ako 40 % vykazuje príznaky vyhorenia. Tento stres však neohrozuje len zdravie jednotlivcov – má aj výrazné spoločenské a ekonomické dôsledky. Zvyšuje výdavky na zdravotnú starostlivosť a znižuje produktivitu firiem.
Stres navyše prispieva aj k sociálnej izolácii. Ľudia v strese sa často uzatvárajú do seba, prestávajú udržiavať kontakty s okolím a upadajú do samoty. Tá následne zhoršuje ich psychický stav.
Hoci fajčenie zostáva významnou zdravotnou hrozbou, chronický stres sa v 21. storočí stáva porovnateľne vážnym, ak nie ešte nebezpečnejším rizikom. Nie je to náhly zabijak, ale tichý ničiteľ, ktorý si vyberá svoju daň pomaly, no vytrvalo. Aby sme tejto epidémií čelili, potrebujeme systémové zmeny, otvorenú diskusiu a ochotu aktívne pracovať na ochrane svojho duševného zdravia.
Stres si nevyberá. Ale my si môžeme vybrať, ako s ním budeme bojovať.
|
2025-04-23T06:00:00+02:00
|
[] |
zdravie/tlac
|
zdravie
|
tlac
|
https://kultura.pravda.sk/hudba/clanok/64209-britski-rockeri-pisu-putinovi-brania-ruske-pankerky-pussy-riot/
|
Britskí rockeri píšu Putinovi. Bránia ruské pankerky Pussy Riot
|
Skupina britských rockerov vo štvrtok v otvorenom liste podporila členky punkovej skupiny Pussy Riot, ktoré sú obžalované z výtržníctva v pravoslávnom chráme v Moskve. Požadujú pre ne spravodlivý proces. List hudobníkov zverejnili včera pred návštevou ruského prezidenta Vladimira Putina vo Veľkej Británii noviny The Times.
|
List zdôrazňujúci, že „v každej demokracii platí právo na disent“, podpísali medzi inými Pete Townshend z The Who, bývalý frontman kapely Pulp Jarvis Cocker, Neil Tennant z Pet Shop Boys, Martha Wainwrightová a niekdajší gitarista The Smiths Johnny Marr.
„V každej demokracii platí právo na disent. Je absolútne neprimerané, keď im hrozí sedem rokov väzenia za podľa nás absurdné obvinenie z ,chuligánstva motivovaného náboženskou nenávisťou',“ uvádza The Times z obsahu listu, ktorý vyjadruje „znepokojenie nad nedávnymi správami o tom, že vyšetrované nedostávali jedlo a že sú na súde v klietke“.
„Sme pevne presvedčení o tom, že úlohou umelca je legitímny politický protest a boj za slobodu prejavu,“ napísali britskí rockeri. Vyzvali zároveň „prezidenta Putina, aby zaistil, že tieto tri ženy budú mať spravodlivý proces“.
Podporu ruským feministickým pankerkám vyjadrili už viacerí zahraniční hudobníci – kapely Red Hot Chili Peppers, Franz Ferdinand, či Faith No More.
Vladimir Putin vo štvrtok rokoval s britským premiérom Davidom Cameronom a mal s ním navštíviť olympijskú súťaž v džude.
|
2012-08-02T18:16:00+02:00
|
[] |
kultura/hudba
|
kultura
|
hudba
|
https://ekonomika.pravda.sk/krajina/clanok/602399-institut-financnej-politiky-ma-noveho-riaditela-je-nim-uznavany-analytik/
|
Inštitút finančnej politiky má nového riaditeľa. Je ním uznávaný analytik
|
Juraj Valachy sa stáva v poradí 8. riaditeľom IFP. Jeho prioritou je nadviazať na kvalitnú analytickú prácu, ktorá je pre ekonomiku a verejné financie mimoriadne dôležitá.
|
Bratislava 30. september 2021 – Novým šéfom Inštitútu finančnej politiky (IFP) sa od 15. októbra stane ekonóm a dlhoročný uznávaný analytik Juraj Valachy. Na pozícii vystrieda doterajšieho riaditeľa Eduarda Hagaru.
Juraj Valachy sa stáva v poradí 8. riaditeľom IFP. Ako prioritu si stanovil nadviazať na kvalitnú analytickú prácu, ktorá je pre ekonomiku a verejné financie mimoriadne dôležitá.
„S veľkou radosťou prichádzam pracovať na Inštitút finančnej politiky. Je to výnimočné miesto plné výnimočných ľudí, ktorí svojou prácou pomáhajú robiť vláde dobre informované rozhodnutia. Spoločne chceme pozitívne ovplyvňovať diskusiu a smerovanie verejných politík na Slovensku,“ povedal budúci riaditeľ IFP Juraj Valachy.
Medzi jeho najväčšie priority bude patriť práca na zlepšenie udržateľnosti verejných financií.
„Trvalé zlepšenie ich stavu by malo priniesť zavedenie konceptu výdavkových limitov, čo je aj hlavnou výzvou pre celý inštitút. Budeme sa spoločne snažiť zlepšiť prezentáciu svojej práce navonok, no hlavne odborne odpovedať na všetky výzvy, ktoré pred nami stoja,“ zdôraznil Juraj Valachy.
Juraj Valachy sa na ministerstvo financií po rokoch vracia, keďže už v minulosti na IFP pôsobil. Vyštudoval štatistiku a pravdepodobnosť na Fakulte matematiky a fyziky UK v Bratislave. Doktorandské štúdium v ekonómii ukončil na CERGE-EI na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 2006 pracoval v bankovej oblasti ako ekonomický analytik. Patrí medzi uznávaných expertov na makroekonómiu a ekonometriu.
„Juraj je výborný ekonóm s bohatými skúsenosťami. Svojimi nápadmi a energiou určite prispeje k ďalšiemu rozvoju Inštitútu,“ povedal odchádzajúci riaditeľ Eduard Hagara. Ten pôsobil na ministerstve financií od roku 2012. Začínal na pozícii senior analytika Inštitútu finančnej politiky. Po roku prevzal zodpovednosť za Odbor daňových a fiškálnych analýz. Po trojročnom pôsobení v Medzinárodnom menovom fonde sa v roku 2019 stal riaditeľom Inštitútu finančnej politiky.
|
2021-09-30T18:43:00+02:00
|
[
"#financie",
"#IFP"
] |
ekonomika/krajina
|
ekonomika
|
krajina
|
https://vat.pravda.sk/tlac/64828-curiosity-hlasi-problem-poskodeny-senzor-na-monitor-vetra/
|
Curiosity hlási problém. Poškodený senzor na monitor vetra
|
K poškodeniu došlo pravdepodobne počas pristávacieho manévru. Sonda má ešte jeden funkčný senzor na zaznamenávanie údajov o vetre.
|
Predstavitelia amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) informovali, že na vozidle Curiosity skúmajúcom povrch Marsu sa poškodil jeden zo senzorov na monitorovanie vetra. Zatiaľ nie je známe, ako presne k poškodeniu došlo, podľa odborníkov sa tak však pravdepodobne stalo po náraze menších kameňov počas pristávacieho manévru.
Senzor na monitorovanie vetra je jedným z prístrojov Rover Environmental Monitoring Station (REMS), ktoré zaznamenávajú údaje o teplote, tlaku vzduchu, vlhkosti, rýchlosti a smere vetra alebo množstve ultrafialového žiarenia. O poškodení spomínaného senzoru sa experti dozvedeli počas testovania jednotlivých prístrojov. Curiosity má ešte jeden senzor na zaznamenávanie vetra, ktorý je v poriadku. „S jedným senzorom nebudeme môcť tak presne určovať rýchlosť a smer vetra, keď bude fúkať z určitého smeru. Myslím si však, že s tým budeme vedieť niečo spraviť,“ uviedol vedec Ashwin Vasavada.
Sonda Curiosity má veľkosť osobného automobilu, šesť kolies a je vybavená napríklad robotickým ramenom, niekoľkými spektrometrami, vŕtačkou, dvoma videokamerami či laserom a ďalšími nástrojmi, ktoré budú analyzovať vzorky. Jej hlavnou úlohou je hľadať dôkazy, či boli na Marse niekedy vhodné podmienky pre mikrobiologický život. Do vesmíru ju vyniesla raketa Atlas 5, ktorá vyštartovala 26. novembra 2011 z floridského Mysu Canaveral. Na Marse pristála 6. augusta v kráteri Gale, ktorý si vedci vybrali ako miesto pristátia pre jeho početné vrstvy sedimentov a pre vrch vysoký takmer päť kilometrov. Sonda pristávala automaticky, nakoľko celý manéver trval iba sedem minút, avšak prenos informácií z Marsu na Zem trvá štrnásť minút. V prípade akýchkoľvek komplikácií tak odborníci z NASA nemohli zasiahnuť.
|
2012-08-23T07:00:00+02:00
|
[] |
vat/tlac
|
vat
|
tlac
|
https://zurnal.pravda.sk/rozhovory/clanok/495774-beton-v-prirode-prirodzene/
|
Betón v prírode? Prirodzene
|
Bleskové povodne budú kvôli klimatickej zmene čoraz častejšie a nebezpečnejšie. Niektoré české podhorské obce sa pred nimi chceli chrániť výstavbou nových priehrad. A to aj v chránených územiach. Práve konflikt so záujmami ochrany prírody všetky projekty zablokoval. Až na jeden.
|
Zelenú od úradov dostal polder Kutřín na malebnej riečke Krounka, ktorá preteká až tromi chránenými územiami. Betónová stavba! Navrhla ju firma SINDLAR Group, ktorá tvrdí, že bude prirodzene zapadať do prostredia, jej dosahy budú minimálne a dokonca bude okolitej prírode prospievať. Ako je to možné? Pýtali sme sa hlavného projektanta, hydrogeomorfológa a riaditeľa spoločnosti Miloslava Šindlara, ktorý precestoval celý svet, aby porozumel riekam.
Viac ako 25 rokov. Rieky pre mňa predstavujú fascinujúcu energiu a dynamiku. Utvárajú krajinu, ekosystémy, privádzajú do krajiny život, ale tiež prinášajú deštrukciu v čase povodní. Po tejto deštrukcii sa však rieka stabilizuje do nového stavu. Fascinácia touto prírodnou silou ma sprevádza celou mojou prácou. Takže nepracujem, ale stále sa bavím (smeje sa).
Je kľúčové porozumieť tomu, ako rieky fungujú. Rieku utvára energetický potenciál prúdiacej vody, ktorý je v kontakte s okolitým prostredím. A to kladie určitý odpor, rieka si z neho berie sedimenty, kamene, štrk, prenáša ich, ukladá a takto si vytvára koryto. Tieto väzby sú iné v horských oblastiach v uzavretých údoliach, iné v nížinách, kde rieky začínajú meandrovať. Hľadal som prirodzené vzory. Pre toto som dlhé roky cestoval. A tiež som študoval vedeckú literatúru kolegov, aby som preukázal, ako tieto základné vzťahy fungujú a ako by sa to dalo využiť pri projektovaní vodných diel.
Všetky sa správajú odhadnuteľným spôsobom, ktorý vieme presne vypočítať. Dokážeme namodelovať priestor, aký rieka potrebuje, aby bola z dlhodobého hľadiska v dynamickej rovnováhe. Pretože všetky vodné toky smerujú do stavu dynamickej rovnováhy medzi energiou prúdiacej vody a transportom splavenín. Musíme však vedieť, že tieto veci sú dávno známe, len ich dosiaľ pri úpravách vodných tokov v bežnej praxi nevyužívame, pretože často máme ako vodohospodári iné zadanie. Tie poznatky ste dávno mali aj na Slovensku. Akurát sa stále neprenášajú do praxe v takej miere, ako by sa mohli.
Napríklad učebnicu o úprave vodných tokov od Viliama Macuru, odborníka na vodné hospodárstvo. Vyšla už v 50. rokoch 20. storočia. Učil som sa z nej na vysokej škole ja, učil sa z nej môj otec. Profesor Macura na prvých desiatkach strán opísal prirodzené správanie riek, potokov. Na ďalších stranách však už nepíše o tom, ako rešpektovať a využiť v praxi toto prirodzené správanie, ale rozvádza klasické prístupy, ako rieky upravovať.
Prirodzené procesy a prirodzená energia vodného toku sa využívajú v prospech vodného hospodárstva. To znamená, že sa akceptujú a sú užitočné pre spoločnosť. A to nemám na mysli len vodné elektrárne, protipovodňové opatrenia alebo vodné nádrže. Aj keď sa o tom v Česku viac hovorí, stále sa tento prístup nestal celkom jednoznačnou súčasťou praxe vodného hospodárstva, ale samotný fakt už vstúpil do odbornej aj laickej verejnosti ako samozrejmá skutočnosť, ktorá nie je spochybňovaná.
Určite áno, je to nevyhnutné. Tieto prístupy majú výborne prepracované v mnohých krajinách. V tomto smere je ďaleko Spojené kráľovstvo, USA, Austrália, Nový Zéland. V Európe sa postupne šíria vďaka Rámcovej smernici o vode (bola prijatá v roku 2000). Pojem „revitalizácie vodných tokov“ začína byť populárny v mnohých krajinách. Celý svet túto problematiku rozvíja, všade sa organizujú odborné konferencie, v Anglicku vznikla celosvetová sieť River Restoration Centre (Centrum revitalizácie riek).
Projekty sú veľmi pestré, od maličkých potôčikov až po veľké rieky. Zapájajú sa do súťaží. Napríklad v roku 2010 v Chicagu získal zlatú medailu projekt filipínskeho mesta Iloilo, ktoré krásne zrevitalizovalo a vyčistilo od vrakov lodí nábrežie rieky Iloilo širokej desiatky metrov. Bola z toho dokonca politická téma medzinárodnej konferencie na Filipínach, významní rečníci diskutovali o tom, ako chrániť rieku, ako žiť s riekou. A predstavte si, vedľa nich vtedy stáli zástupcovia českého mesta Chrudim, ktorí obnovili uzučký náhon. A získali bronzovú medailu. Aj toto sú dôkazy, že vodné hospodárstvo sa v rámci celosvetového trendu posúva niekam inam.
V Česku už nemôžeme hovoriť o obchádzaní týchto princípov. Dokazuje to množstvo výsledkov dlhoročného úsilia a práce. Začalo sa to komplexnými štúdiami ucelených povodí a národnou stratégiou prírode blízkych protipovodňových opatrení. Už sa zrealizovalo množstvo stavieb ako prírode blízkych úprav vodných tokov. A to všetko vstúpilo do povedomia ľudí ako bežná prax. Veľmi pomáha skutočnosť, že existujú dotačné programy, ktoré umožňujú získať až 100 percent prostriedkov na revitalizácie vodných tokov a údolných nív. Tiež existujú dotácie s nižším percentom, ktoré slúžia na prírode blízke protipovodňové opatrenia a na intravilánové revitalizácie vo väzbe na architektúru miest.
Trval 25 rokov. A prečo? Vodohospodári dobre vedeli a vedia, ako sa rieky správajú, ale zadanie spoločnosti znelo predtým inak. Spoločnosť ich nesmerovala prioritne k ochrane prírody. Musíme si uvedomiť, že vodohospodársku prax v Česku aj na Slovensku zásadne ovplyvnila alpská škola hradenia bystrín. Ide o niekoľko generácií a dokonca storočí trvajúce profesijné zameranie.
Ochrana pred povodňami a hospodárske využitie krajiny mali vždy prednosť. A tak sa vodohospodárom nemôžeme diviť. Oni svoju prácu robia dobre. A teraz majú nových spoluhráčov, ktorí zdôrazňujú aj iné funkcie riek. A tak je dnes potrebné hľadať úplne nové, niekedy prekvapivé riešenia. Ako napríklad v najnovšom projekte retenčnej nádrže Kutřín na riečke Krounka v chránenom území.
Ide o suchú retenčnú nádrž, ktorá bude chrániť obce pod nádržou až po ústie Novohradky do Chrudimky pred povodňami. Podmienkou bolo, že vodné dielo nesmie narušiť prírodné prostredie (berie si do ruky pero, papier a začína kresliť). Správca toku tu pôvodne zamýšľal postaviť klasickú zemnú hrádzu (nákladiaky by nasypali zeminu na hrádzu so základňou širokou asi 110 metrov). Vznikla by tu veľká migračná bariéra. A tak sme si zavolali našich biológov a hľadali sme spôsob, ako by tadiaľ mohli migrovať ryby, vydry, ale aj rôzne iné menšie suchozemské živočíchy, líšky, jazvece. Naprojektovali sme veľký, 3,8 metra široký presvetlený otvor s balvanmi, kadiaľ budú môcť všetky tie živočíchy migrovať. Lenže to si vyžadovalo zásadnú zmenu, navrhli sme, že to nebude široká zemná, ale podstatne užšia betónová priehrada. Migračný otvor sa prehradí v čase povodne stavidlovou tabuľou.
Viem, je to ťažko pochopiteľné. Podmienka bola, že to musí zapadnúť do prírodného prostredia. Lenže ako? Rieka tu tečie medzi skalnými blokmi, na brehoch sa zvažujú svahy so sutinou. Rozhodli sme sa, že ich jednoducho rozšírime a prikryjeme nimi časť priehrady (kreslí, ako sutina prekrýva na krajoch betónovú priehradu). No ešte stále zostane viditeľná veľká časť betónu. Práve v týchto dňoch sme dospeli k inovácii. Použijeme betónové matrice. Na betón prenesieme prírodný vzor.
Presne tak. Naskenujeme štruktúry skalných masívov a tie použijeme pri betónovaní. Keď sa budete pozerať na výsledok, bude sa vám zdať, akoby ten skalný masív prirodzene uzatváral celé údolie. Technickosť diela budú prezrádzať len niektoré geometrické tvary. To však nie je všetko. Nad priehradou je v súčasnosti klasický narovnaný tok v poľnohospodárskej krajine. Ten v dĺžke dva kilometre pretvoríme do nádherného meandrujúceho potoka s obnoveným lužným porastom. Pod priehradou je zas veľmi hodnotné prírodné územie, ktoré si vyslovene vyžaduje, aby ho prirodzene formovali povodne.
Keď v priehrade zadržíme vodu, ochránime obec pred povodňou. Zadržanú vodu však vieme vďaka technickej úprave vypúšťať postupne a regulovať, a to takým spôsobom, že to bude prispievať k procesom, ktoré sú v chránenom území žiaduce. Pôjde o umelé vytváranie povodní. Všetky tieto faktory prispeli k tomu, že táto stavba dokonca nepotrebovala prejsť celým procesom posudzovania vplyvov na životné prostredie (takzvaný proces EIA). Povolenie dostala po úvodnom zisťovacom konaní aj bez EIA. Čo znamená, že sme ušetrili množstvo peňazí aj času a trápení, ktoré by súviseli s ďalším vyjednávaním.
Neexistuje stavba, ktorá by nemala negatívne dosahy. Ale existujú kvalitné stavby, ktoré negatívne dosahy kompenzujú natoľko, že vo výslednom dosahu životné prostredie ešte viac zlepšujú.
Niekde áno, niekde nie. Toto je kľúčové. Neexistujú dva rovnaké prípady. Neexistuje šablóna, ktorú môžete odkopírovať. Vždy musíte vychádzať z konkrétnej lokality, musíte analyzovať, aký má dané prostredie potenciál.
Potom zvolíte viac technické alebo viac prírodné riešenie. Niekde je naozaj vhodnejšie dať riekam potrebný priestor, kde sa môžu prirodzene vylievať, pretože čím viac budú spútané, tým väčšie škody budú vytvárať, keď príde vyšší ako navrhovaný povodňový prietok. No niekde skutočne nemôžete naprojektovať meandre, pretože to nebude v súlade s dynamikou rieky a potenciálom prostredia. Alebo jednoducho preto, lebo nezískate pozemky od ich majiteľov. Napríklad v poldri rieky Dyje pri obci Přítluky sme odmietli všetky revitalizačné opatrenia, ktoré sa tu navrhovali. Ochranárov sme presvedčili, aby sa upustilo od vytvorenia meandrov a zamerali sme sa iba na ochranu funkčnej časti lužného lesa a už existujúcich mokradí.
Najprv analyzujeme prirodzený stav rieky. A ten pre nás nepredstavuje minulosť, ale budúcnosť. Musíme vedieť, ako by sa vodný tok utváral v budúcnosti, ak by mal v krajine úplnú voľnosť. No keďže ju v osídlenej krajine nemá, musíme nájsť náhradné parametre. Predstavte si voľne meandrujúci tok, ktorý má svoju nivu, do ktorej sa rozlieva. Teraz však tento meandrový pás zúžime cestami, železnicami. Rieka už nemá taký priestor a pri povodniach dôjde k zmene energie vodného toku. Z meandrujúceho toku sa stane vodný tok, ktorý sa začne anastomózne vetviť (rozdeľuje sa na množstvo ramien, ktoré sa neskôr spájajú). Pôvodný potenciál prostredia sa vďaka antropogénnym limitom zásadne zmenil.
Urobili by sme chybu. Zapríčinili by sme povodňové škody. Tlačili by sme rieku do niečoho úplne cudzieho a nepodporili by sme proces, ktorým sa bude prirodzene vyvíjať. A o tomto to je. V niektorých projektoch musíme rešpektovať zastavané územie. Každá lokalita si vyžaduje iné riešenie a je možné nájsť také, ktoré nebude v rozpore ani s požiadavkami vodohospodárov, ani s požiadavkami ochrany prírody. Nájsť správne riešenie si však vyžaduje, aby sme úplne porozumeli riekam a prirodzeným procesom, ktoré ich formujú. Retenčná nádrž Kutřín nie je pritom jediným projektom, ktorý si nevyžadoval celý proces EIA. K ďalším patrí napríklad projekt na nábreží rieky Svratka v Brne alebo na retenčnej nádrži Žichlínek na Moravskej Sázave.
Nedávno nám hovorili, že sme nevyriešili len povodne. Ale aj sucho. Keď celú Českú republiku sužovali horúčavy, v Moravskej Sázave pod Žichlínkom bolo stále viac vody ako predtým. Dokazujú to aj čísla – namerané prietoky nad nádržou a pod ňou.
Umožnili sme rieke znovu „komunikovať“ s nivou. Vodné toky sa vo voľnej krajine klasicky tradične upravovali tak, že sa prehĺbilo koryto (takto sa napríklad vysúšali mokrade, aby sa získala ďalšia orná pôda). Takto však rieka stratila kontakt s nivou či s bočnými ramenami. Touto úpravou klesla aj hladina podzemnej vody. No keď zrevitalizujete rieku tak, že jej umožníte, aby sa opäť rozlievala do riečnej nivy, do vedľajších ramien a mokradí, zvýšite hladinu podzemnej vody. Tieto „zásobníky“ sa v čase povodní a zvýšených prietokov dopĺňajú a v čase sucha sa uvoľňujú a zlepšujú prietok v rieke. A podľa hydrogeológov ide napríklad aj o veľmi významný zdroj pitnej vody.
Nie je to jediný faktor, no významne nám skomplikoval situáciu. Mám pocit, že na brehovú infiltráciu sa v diskusii o suchu zabúda. No takisto nemožno povedať, že jediným riešením je iba revitalizácia krajiny.
Pokiaľ si neprejdem tieto rieky a neoboznámim sa s bližšími súvislosťami, nerád by som vám odpovedal. Videl som len pár fotografií, ktoré ukazujú zásah do širokého mäkkého štrkového riečiska karpatských divočiacich alebo vetviacich sa tokov. Bolo by nutné bližšie analyzovať potrebu týchto zemných prác a prehĺbenia koryta. Ak sa však niektoré úpravy robili naozaj ďaleko od ciest, infraštruktúry a ďalších majetkov a objektov, tak môžu byť veľmi diskutabilné.
Ak povodňový prietok vstúpi do intenzívne zastavaného územia, už často nezostáva veľa priestoru na diskusie o tom, či budú nadväzujúce opatrenia technické, alebo revitalizačné. Pretože vo chvíli, keď ide o husto zastavené územie, sú priority jasné. Na druhej strane nezastavané územie musí mať hlavnú prioritu v prirodzenej funkcii riek a tlmiacom účinku rozlivov do nív a riečísk. Rieke tu musíme umožniť vyliať sa. Tým významne využívame prirodzený potenciál tokov a súčasne riešime dobrý hydromorfologický a ekologický stav vodných tokov.
Vtedy sa začalo v Česku diskutovať o revitalizáciách riek a prírode blízkych úpravách. Po dlhom suchu nastalo obdobie častých povodní a práve povodeň v roku 1997 mnohé tieto aktivity prebudila. V riečnej krajine nastali veľké morfologické zmeny, erózne procesy v horských a podhorských úsekoch vodných tokov, vodné toky zmenili svoje korytá. Tieto javy vyvolali veľkú diskusiu medzi ekologickými aktivistami a vodohospodármi o tom, čo je potrebné zachovať a čo spútať technickými úpravami.
Ako som už naznačil, dochádza k čoraz väčšiemu rešpektovaniu princípov, o ktorých sa zhovárame. A to nielen zo strany vodohospodárov, ale aj ochranárov. Na rieky nevplývajú len prírodné faktory, ale aj osídlená krajina. Žijeme v mestách, v poľnohospodárskej a hospodársky využívanej krajine. Sme súčasťou Európskej únie, pre Česko aj Slovensko platí Rámcová smernica o vode, ale takisto aj Smernica o hodnotení a manažmente povodňových rizík. Všetky tieto faktory prispievajú k tomu, že sa objavujú úplne nové konštruktívne a veľmi zaujímavé riešenia, nielen tie, na ktorých sa podieľala naša spoločnosť.
Ale až po koľkých rokoch! Nikto pred 25 rokmi nemal skúsenosti zo vzájomného dialógu medzi týmito dvomi protichodnými stranami, a tak sa dlhé roky hľadal spôsob, ako komunikovať. Hľadali sa objektívne riešenia. Dlho však tieto strany nehovorili spoločným jazykom. Keď vodohospodári navrhli nejaké vodné dielo a ukázali ho prírodovedcom, tí ho odmietli. Návrh sa prerobil, vedci opäť povedali nie. Keď ho prerobili tretíkrát a spýtali sa prírodovedcov, ako to teda majú urobiť, nevedeli im to povedať. Takto sa to nedá.
Znalosti. A matematika. Znalosti hydromorfologického vývoja vodných tokov a analýza ich aktuálneho potenciálu ako súčasť každého vodohospodárskeho projektu, ktorý zasahuje do vodného toku. Pozrite sa na tento 2D model (ukazuje nám schému na laptope, v ktorej vidno, ako prúdi vo voda v malej riečke v mestskom prostredí, tmavšia farby znázorňuje úseky s rýchlym prúdením, svetlejšia s pomalým). Toto je Rokytka, malý tok v Prahe, kde sme miesto rovného koryta vytvorili v obnovenej údolnej nive v parku meandre. Projekt vyhral súťaž, ktorá hodnotila „klimatizačné“ stavby v Prahe (také, ktoré prispievajú k zlepšeniu a ochladzovaniu mikroklímy v meste). Museli sme použiť kvalifikované materiály, ak sme chceli presvedčiť vodohospodárov. Nie názory, dohady, že to tak bude fungovať, lebo to projektant povedal. Ale opierame sa o matematické výpočty. Používame tú istú metodiku ako ostatní vodohospodári, ktorí potrebujú exaktne dokázať potrebné údaje o rýchlostiach, hladinách alebo o eróznom zaťažení jednotlivých častí koryta. V tomto prípade sme vyhodnotili rýchlostné polia a vidíte, že prirodzený tvar meandrujúceho koryta znamená pokles rýchlosti z 2,5 až 3 metre za sekundu na 0,2 až 0,5 metra za sekundu.
Tu jasne vidí, ako sa rieka v meandroch spomalí, ako sa zníži jej energia. Vidí, že táto mäkká úprava toku nespôsobuje žiadne erózne škody. A teda si nebude vyžadovať zvýšené náklady na údržbu. Priebeh povodňovej vlny sa spomalí, podobne ako v klasickej retenčnej nádrži. Ide len o hydrauliku. Niet o čom diskutovať. Alebo sa pozrime na rieku Mrlina, kde sme vymodelovali desiatky kilometrov vodných tokov v 2D modeli (ukazuje ďalšie video, kde vidno energiu prúdiacich vodných tokov v krajine). Štúdiu odovzdávame práve v týchto dňoch. Toto je kľúčový a pragmatický argument, ak chceme profesionálne prezentovať, čo sa bude v rieke a v nive diať po navrhovaných protipovodňových úpravách, zmenách hrádzových systémov alebo revitalizácii tokov.
Tento internetový nástroj je veľmi cenný. Najväčšie rieky sveta majú takú veľkú energiu, že ich človek ešte nedokázal úplne spútať. Práve na nich sa možno učiť, ako sa rieka správa v prirodzenom stave.
Rieku si musíte pozrieť z leteckých snímok, aby ste pochopili, akým spôsobom v krajine funguje. Je dôležité prejsť sa aj po jej brehoch. No je pravda, že najviac som sa naučil spoznávať rieky, keď som si sadol do lode, do kanoe a rieku splavoval. Zrazu ste súčasťou rieky. Musíte pádlovať, premýšľať o rieke a s riekou. To je asi tá najlepšia výučba. Vidíte rieku, vnímate prúd. Rieku pocítite. Fyzicky. A potom všetky tie úpravy tokov, biológia, hydromorfológia, matematické modely, zrazu to máte v krvi.
|
2018-12-21T06:00:00+01:00
|
[
"#povodne",
"#klimatické zmeny"
] |
zurnal/rozhovory
|
zurnal
|
rozhovory
|
https://sportweb.pravda.sk/cyklistika/clanok/514120-prekvapujuci-vitaz-cima-odrazil-utok-ackermana-ten-sa-stal-lidrom-bodovacky/
|
Outsider z kontinentálneho tímu frustroval Ackermanna: Splnil sa mi životný sen
|
Rovinatú 18. etapu cyklistického Gira d'Italia vyhral domáci Damiano Cima a zaistil svojmu kontinentálnemu tímu Nippo-Vini Fantini-Faizan historicky prvý triumf na Grand Tour.
|
Taliansky outsider ako jediný zo skupinky utečencov došpurtoval po 222 kilometroch do cieľa v Santa Maria di Sala tesne pred mocne finišujícím pelotónom a pripísal si premiérové víťazstvo v kariére.
„Stále nemôžem uveriť tomu, čo sa práve stalo. Počas Gira som strávil už mnoho kilometrov v únikoch. Nemyslel som si však, že sa mi niekedy podarí vyhrať etapu. Je to skvelé. Splnil sa mi životný sen,“ povedal Cima podľa portálu cyclingnews.com.
Nemec Pascal Ackermann útok na tretí etapový triumf tesne prepásol a na čele špurtujúceho pelotónu finišoval druhý. Pri prejazde cieľovou páskou frustrovane udrel do riadidiel, pretože dnešná etapa bola pre šprintérskych špecialistov zrejme poslednou šancou na výhru. Druhé miesto mu napriek tomu stačilo k posunu do čela bodovacej súťaže pred Francúza Arnauda Démara (Groupama-FDJ), kde sa už takmer určite udrží.
Tretí skončil ďalší Talian Simone Consonni (UAE Team Emirates). Cima bol súčasťou úniku s Nemcom Nicom Denzom a Talianom Mircom Maestrim, ale pelotón túto trojicu dostihol tesne pred cieľom.
Na čele celkovej klasifikácie sa nič nezmenilo – vedie Ekvádorčan Richard Carapaz z tímu Movistar s náskokom 1:54 min pred druhým Talianom Vincenzom Nibalim (Bahrain-Merida), tretia priečka patrí Slovincovi Primožovi Rogličovi z tímu Jumbo-Visma (+2:16 min).
V piatok čaká na pelotón 19. etapa s dĺžkou 151 km, ktoré povedie z Trevisa do sídla San Martino di Castrozza. Podujatie vyvrcholí v nedeľu 2. júna časovkou jednotlivcov vo Verone.
1. Damiano Cima (Tal.) Nippo-Vini Fantini-Faizane 4:56:04 h, 2. Pascal Ackermann (Nem.) Bora-Hansgrohe, 3. Simone Consonni (Tal.) UAE Team Emirates, 4. Florian Sénéchal (Fr.) Deceuninck-Quick Step, 5. Ryan Gibbons (JAR) Dimension Data, 6. Manuel Belletti (Tal.) Androni Giocattoli-Sidermec – všetci rovnaký čas ako víťaz
1. Richard Carapaz (Ekv.) Movistar 79:44:22 h, 2. Vincenzo Nibali (Tal.) Bahrain-Merida +1:54 min, 3. Primož Roglič (Slovin.) Jumbo-Visma +2:16, 4. Mikel Landa (Šp.) Movistar +3:03, 5. Bauke Mollema (Hol.) Trek-Segafredo +5:07, 6. Miguel Ángel López (Kol.) Astana +6:17
|
2019-05-30T17:45:09+02:00
|
[
"#Pascal Ackermann",
"#Giro d'Italia 2019"
] |
sportweb/cyklistika
|
sportweb
|
cyklistika
|
https://ekonomika.pravda.sk/firmy-a-trhy/clanok/563894-dlh-za-rekonstrukciu-zimneho-stadiona-riesila-bratislava-nezakonne-tvrdi-nku/
|
Dlh za rekonštrukciu zimného štadióna riešila Bratislava nezákonne, tvrdí NKÚ
|
Komplexná rekonštrukcia bratislavského Zimného štadióna Ondreja Nepelu v rokoch 2009-2011 za takmer 100 miliónov eur nebola garantovaná rozpočtom bratislavskej samosprávy a nebola krytá ani v rozpočte jej príspevkovej organizácie Generálny investor Bratislavy (GIB). Poukázal na to Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ).
|
Hlavné mesto i jeho príspevková organizácia pri uzatváraní zmlúv o rekonštrukcii štadióna konali v rozpore so zákonom, tvrdí NKÚ. Pre podozrenie zo spáchania trestného činu skresľovania údajov hospodárskej i obchodnej evidencie odstúpi úrad svoje zistenia orgánom činným v trestnom konaní.
NKÚ totiž upozornil na protizákonné riešenie splácania 27-miliónového dlhu za modernizáciu zimného štadióna cez kapitálové výdavky. „Tie môžu slúžiť len na nové investície, nie na splácanie starých dlhov,“ skonštatoval úrad. Jeho kontrolóri označili za významný nedostatok i nesprávne zaúčtovanie úveru, čo malo podľa NKÚ za dôsledok nielen zavádzanie verejnosti o reálnej zadlženosti mesta Bratislava, ale aj obchádzanie povinností pri prekročení zákonnej 60-percentnej hranice celkovej zadlženosti samosprávy.
Pri rekonštrukcii arény zistil NKÚ závažné porušenia platných právnych predpisov. „Vtedajšie vedenie mestskej organizácie GIB podpísalo v roku 2009 zmluvy o dielo bez toho, aby malo dostatočné finančné krytie vo svojom rozpočte. Zastupiteľstvo hlavného mesta totiž v roku 2008 len zobralo na vedomie informáciu o chystanej rekonštrukcii za 40 miliónov eur. Konečná cena vrátane dodatkov však nakoniec dosiahla 96 miliónov eur. Takéto finančné prostriedky však neboli vopred schválené mestským zastupiteľstvom, čo viedlo k nesplácaniu záväzkov a zadlženiu mestskej inštitúcie,“ vysvetlil úrad.
Následné sankcie za oneskorené platby a poplatky z pohľadávok, ktoré postúpili veritelia privátnej banke, predstavovali do roku 2018 sumu 2,5 milióna eur. Kontrolóri tvrdia, že tak zo strany zástupcov bratislavskej samosprávy došlo k nehospodárnemu nakladaniu s finančnými prostriedkami a porušeniu finančnej disciplíny. „V zmysle zákona mal subjekt verejnej správy vyvodiť zodpovednosť voči zamestnancovi, ktorý takúto škodu spôsobil, to sa však nestalo,“ podotkli.
Kontrola NKÚ v bratislavskej mestskej organizácii GIB poukázala tiež na zle nastavené pravidlá a postupy týkajúce sa nakladania s majetkom medzi ňou a bratislavskou samosprávou. „Príkladom je rekonštrukcia Mestskej galérie sídliacej v Mirbachovom paláci z roku 2012. GIB ju zaúčtoval až o päť rokov neskôr a hlavné mesto toto zhodnotenie majetku nezaúčtovalo vôbec,“ spresnil úrad. O nezrovnalostiach v účtovníctve podľa neho svedčí aj zistenie, že GIB má v evidencii majetok v hodnote viac ako 72 miliónov eur, ku ktorému nemá žiadne doklady a nevie ho jednoznačne identifikovať. Zmarené investície, teda náklady na projekty, ktoré sa nikdy nerealizovali, predstavujú hodnotu až milión eur.
NKÚ odporúča súčasnému bratislavskému primátorovi Matúšovi Vallovi prijať jasné pravidlá nakladania s majetkom medzi mestom a jeho organizáciami. Nevyhnutné je tiež podľa úradu to, aby hlavné mesto malo schválený minimálne trojročný plán investícií, ktoré budú vychádzať zo strategických dokumentov a strednodobý plán sa bude pravidelne v mestskom zastupiteľstve pravidelne vyhodnocovať i aktualizovať.
|
2020-09-25T11:36:00+02:00
|
[
"#Bratislava",
"#NKÚ",
"#zimný štadión"
] |
ekonomika/firmy-a-trhy
|
ekonomika
|
firmy-a-trhy
|
https://vat.pravda.sk/tlac/738869-vynimocna-konstelacia-planet-mozete-byt-svedkami-pozoruhodneho-nebeskeho-divadla/
|
Už zajtra: Výnimočná konštelácia planét - môžete byť svedkami pozoruhodného nebeského divadla
|
Na konci februára, ak to počasie dovolí, budete môcť pozorovať všetky planéty našej Slnečnej sústavy naraz.
|
V týchto dňoch sa za jasnej oblohy oplatí zdvihnúť hlavu a pozerať ku hviezdam. Tie nám síce aktuálne zaujímavé divadlo nepripravili, no zastúpili ich oveľa bližšie objekty – planéty v našej Slnečnej sústave.
Nad našimi hlavami sa totiž odohráva relatívne zriedkavý jav, pri ktorom sa väčšina hlavných planét zoradí za sebou tak, že ich možno naraz pozorovať. Napísať, že planéty sú za sebou v zákryte, by bolo príliš silné tvrdenie, no ich konštelácia skutočne umožňuje vidieť väčšinu z nich naraz, navyše buď voľným okom, prípade malým astroďalekohľadom.
K podobným konšteláciám dochádza vtedy, keď sa planéty, ktoré obiehajú okolo Slnka rôznou rýchlosťou, „stretnú“ v zornom poli pozemského pozorovateľa. Zatiaľ čo Zem prejde okolo Slnka za približne 365 dní, iné planéty – od Merkúra až po Neptún – na to potrebujú periódy, ktoré sa vzájomne veľmi líšia a raz začas sa preto dokážu zoradiť do tak zaujímavej konštelácie ako v týchto dňoch.
V našich končinách ste mali výnimočnú možnosť v noci na utorok 21. januára vidieť všetky planéty okrem Merkúra žiariť v rovnakom čase. Zatiaľ čo Venuša, Mars, Jupiter a Saturn boli dostatočne jasné, aby boli viditeľné voľným okom, na Urán a Neptún sa potrebovali ďalekohľad alebo teleskop.
Ak ste však túto možnosť prepásli, nič sa nedeje. Vo februári budete môcť pozorovať, samozrejme ak to počasie umožní, ešte výnimočnejší jav. K vyššie spomenutým šiestim planétam sa pridá ešte voľným okom viditeľný Merkúr. Takže v piatok 28. februára bude na oblohe kompletná sedmička – Merkúr, Venuša, Mars, Jupiter, Saturn, Urán a Neptún. A to je naozaj raritný jav, ktorý možno pozorovať len sporadicky.
|
2025-01-28T10:00:00+01:00
|
[] |
vat/tlac
|
vat
|
tlac
|
https://koktail.pravda.sk/miss-a-modelky/clanok/461822-top-krasky-minulosti-medzi-nimi-claudia-schiffer-s-holym-zadockom/
|
Top krásky minulosti! Medzi nimi Claudia Schiffer s holým zadočkom
|
Krásna Nemka našla slávnu fotografiu Maria Testina, na ktorej pózujú topmodelky 90-rokov. Ktorá je tou najsexi?
|
Už pred časom si Claudia Schiffer (47) zaspomínala na svoju modelingovú minulosť šteklivým záberom, na ktorom pózovala vo vani plnej peny a s pohárom šampanského v ruke. Teraz sa slávna štyridsiatnička vrátila do minulosti opäť, ešte o čosi horúcejšou fotografiou.
A post shared by
(@claudiaschiffer) on
Schiffer opustila svet módy potom, čo prekročila tridsiatku. „Mnohí ma prosili, aby som sa vrátila a predvádzala. Ale je také príjemné sedieť v publiku a obdivovať tie dievčatá na móle,“ povedala v rozhovore pre „The Edit“.
Krásna Nemka si po odchode z biznisu založila rodinu s filmovým režisérom a producentom Matthewom Vaughnom (47), ktorému porodila tri deti. Spoločne žijú spokojne v Londýne, z času na čas sa objavia na niektorej zo spoločenských akcií.
Na svojom Instagrame si aktuálne Schiffer zaspomínala na rok 2008, kedy sa spolu s ďalšími kráskami postavila pred objektív slávneho fotografa Maria Testina. V spoločnosti Naomi Campbellovej (47), Cindy Crawfordovej (52), Christy Turlingtonovej (49), Stephanie Seymourovej (49) a Lindy Evangelista (52) pózuje blond Nemka pomerne naľahko – ukazuje svoj sexi odhalený zadok.
|
2018-03-08T16:09:31+00:00
|
[
"#Claudia Schiffer",
"#Mario Testino"
] |
koktail/miss-a-modelky
|
koktail
|
miss-a-modelky
|
https://kultura.pravda.sk/galeria/clanok/75110-zilinska-kunsthalle-predava-nesmrtelnost/
|
Žilinská kunsthalle predáva nesmrteľnosť
|
Som David, som socha a som nesmrteľný. Týmito slovami, znejúcimi pod obrazom slávnej Michelangelovej sochy, sa začína spot, ktorý v Medzinárodný deň boja proti chudobe spustilo Občianske združenie Truc sphérique. Sľubuje, že nesmrteľným sa stane každý, kto prispeje na rekonštrukciu Novej synagógy v Žiline. V roku 2014 v nej plánujú otvoriť kunsthalle - miesto, ktoré bude celé dni žiť súčasným umením.
|
„Kvalitné umelecké diela sa časom stanú nesmrteľnými. V roku 2013 vznikne takéto dielo a stane sa jedinou stálou súčasťou Novej synagógy. Bude tvorené z mien ľudí prispievajúcich na jej rekonštrukciu,“ povedal šéf občianskeho združenia Truc sphérique Marek Adamov, ktorý už osem rokov prevádzkuje multikultúrne centrum Stanica Žilina-Záriečie.
Pol roka zbavovali neologickú synagógu, ktorej autorom je svetoznámy nemecký architekt Peter Behrens, nánosov prestavieb. Po druhej svetovej vojne totiž synagógu prestavali na divadelnú a koncertnú sálu, neskôr slúžila ako vysokoškolská aula a napokon v nej fungovalo kino. „Vyviezli sme 500 ton sutiny, dreva a iného odpadu, čo bolo 50 tatroviek a kamiónov. Pracovalo tam niekoľko dobrovoľníckych brigád. Mali sme aj stavebnú firmu, ktorá zbúrala 100-tonový portál, lebo išlo fakt o nebezpečnú prácu,“ pokračoval Marek Adamov.
Keď odhalili pôvodný priestor, 22. augusta pootvorili dvere synagógy verejnosti. Hoci mali otvorené len štyri hodiny tri dni v týždni, za necelý mesiac prišlo nazrieť viac ako dvetisíc návštevníkov. „Vždy, keď sa dokončí určitá fáza rekonštrukcie, chceme synagógu opäť sprístupniť. Pre nás je to dobrý test, akí sú naši budúci diváci, a pre ľudí, ktorí nás podporujú, je to ako účet. Niekto z nich možno venoval 10 alebo 100 eur a chce vidieť, čo sa za tie peniaze urobilo,“ spomenul šéf občianskeho združenia Truc sphérique.
Kultúrne centrum Stanica Žilina-Záriečie plánuje rekonštrukciu zrealizovať s rozpočtom milión eur. Práce zatiaľ stáli 120-tisíc eur. Z grantov ministerstva kultúry získali vlani 20-tisíc eur, tento rok 25-tisíc. V rámci verejnej zbierky sa im podarilo vyzbierať vyše 5 400 eur. „Na eurofondy ani nórske fondy zrejme ako nezávislá organizácia nedosiahneme a veríme, že sa to môže podariť aj inak ako ustavičným nastavovaním ruky štátu. Už tisíc ľudí dokáže malým pravidelným darom posunúť projekt vpred,“ povedal ďalší člen združenia Fedor Blaščák. Všetko zrekonštruovať sa nepodarí. Napríklad len na rekonštrukcii kupoly by muselo pracovať dva roky 22 odborníkov. Niečo len zakonzervujú a odložia „na lepšie časy“. Synagóge chcú vrátiť pôvodnú orientáciu, dať balkóny na miesta, kde boli pôvodne, aby architektúra bola čitateľná aspoň v pôvodných objemoch.
Cieľom novej kampane je získať 50-tisíc eur. „Máme skúsenosť, že človek, ktorý by nemal problém vytiahnuť z účtu milión a venovať ich, sa zdráha. A máme aj skúsenosť, že mamička na materskej, ktorá ide na poštu po príspevok, venuje z tých 200 eur 11 na rekonštrukciu synagógy. Nehľadáme státisíce darcov, ale niekoľko tisíc ľudí, pre ktorých to bude dôležité,“ dodal Marek Adamov.
|
2012-10-24T07:00:00+02:00
|
[] |
kultura/galeria
|
kultura
|
galeria
|
https://vat.pravda.sk/zem/clanok/564672-skryva-sa-rozpravkove-bohatstvo-jantarovej-komnaty-na-dne-baltu/
|
Skrýva sa rozprávkové bohatstvo Jantárovej komnaty na dne Baltu?
|
Vrak nemeckého parníka potopeného na konci druhej svetovej vojny by podľa poľských potápačov mohol obsahovať poklady z Jantárovej komnaty, ktorú vylúpili nacisti a po ktorej hľadači pokladov pátrajú už desiatky rokov.
|
Jantárovú komnatu v roku 1716 daroval ruskému cárovi Petrovi I. pruský panovník Fridrich Viliam. V roku 1941 ju Nemci pri Petrohrade demontovali a až do jari 1945 bola uložená v Königsbergu, dnešnom Kaliningrade. Z tohto mesta vyplávala v apríli 1945 loď Karlsruhe s veľkým nákladom. Sovietske vojenské lietadlá ju poslali ku dnu pri dnešnom poľskom pobreží. Potápači z gdyňského strediska Baltictech teraz informovali, že vrak lode objavili.
„Pátrali sme po ňom od vlaňajška, kedy sme si uvedomili, že na dne Baltického mora môže ležať najzaujímavejšie, neobjavený príbeh,“ uviedli potápači z Baltictech na facebooku. Potopená loď je podľa nich prakticky nedotknutá. V jej nákladných priestoroch objavili vojenské vozidlá, porcelán a mnoho debien s doposiaľ neznámym obsahom. Nachádza sa v hĺbke 88 metrov, niekoľko desiatok kilometrov severne od mesta Ustka.
„Nechceme sa chváliť, ale ak mali Nemci odviezť Jantárovú komnatu cez Baltické more, bol pre nich parník Karlsruhe poslednou šancou,“ tvrdia gdyňskí potápači.
Parník Karlsruhe sa podieľal na operácii Hannibal, jednej z najväčších námorných evakuačných akcií v dejinách, pri ktorej bolo pred postupujúcou Červenou armádou odvezených viac ako milión nemeckých vojakov a civilistov z Východného Pruska. Na palube Karlsruhe cestovalo 1083 pasažierov; plavidlo sa potopilo ráno 13. apríla 1945 a zachránilo sa 113 ľudí.
Po Jantárovej komnate hľadači pokladov neúspešne pátrajú od roku 1945, a to napríklad v Krušných horách, na Šumave či v Rakúsku. Hovorilo sa tiež, že je ukrytá v pivniciach zámku v severočeskom Frýdlante. Niektorí vedci sa však domnievajú, že komnatu zničili sovietske vojská pri dobývaní Kaliningradu, alebo že sú skvosty stále zasypané v ruinách pivnice tamojšieho zámku, kde boli uložené. Jantárovú komnatu, respektíve jej presnú kópiu, môžu turisti vidieť od roku 2003 v Petrohrade.
|
2020-10-03T20:41:00+02:00
|
[
"#poklad",
"#potápači",
"#Baltické more"
] |
vat/zem
|
vat
|
zem
|
https://kultura.pravda.sk/film-a-televizia/clanok/346269-peter-fonda-zivot-je-pohar-ktory-preteka/
|
Peter Fonda: Život je pohár, ktorý preteká
|
Keď sa preháňal ako Captain America po nekonečných diaľniciach, zdalo sa, že naň čas nemá žiaden dosah. Tomu sa však nedá uniknúť ani na Harleyi. Hviezdny Peter Fonda dvadsiateho tretieho februára oslávi už 75. narodeniny.
|
Ak by ste sa Petra Fondu spýtali, či vníma pohár skôr ako poloprázdny, alebo poloplný odpovedal by takto: „Najradšej život vidím ako pohár, ktorý je taký plný, až preteká.“ Jeho sestra ho nazýva anarchistom, on sám si vystačí s priznaním, že si rád dopraje dosýtosti všetkých pôžitkov, ale aj trápení, ktoré tento svet ponúka. Potrebuje to pre svoje umenie aj neutíchajúcu chuť žiť.
Jeho detstvo tragicky poznačila samovražda matky, aj incident, pri ktorom si na svoje 11. narodeniny nechtiac strelil do žalúdka a takmer svojmu zraneniu podľahol. Vyrastať ako syn legendárneho herca Henryho Fondu napokon asi neprinášalo priveľa „štandardných“ situácií. I tak však Peter Fonda vykročil práve v otcových šľapajach a stal sa hercom – rovnako ako jeho nemenej slávna sestra Jane Fondová.
Začínal v rovnakom hereckom súbore ako kedysi jeho otec či Marlon Brando. Ešte než ho osud zavial do Hollywoodu, získal divadelnú prax na Broadwayi. Na plátne sa objavil v 60. rokoch 20. storočia a pre svoj chlapčenský šarm dostával najmä roly romantikov. V súkromí to bol však už vtedy poriadny búrlivák a vo voľnom čase rád vypustil paru napríklad aj s členmi kapiel The Beatles či Byrds. Aj sám sa venoval hudbe, naspieval a vydal dokonca niekoľko vlastných skladieb.
Zo zavádzajúcej škatuľky sladkého chlapca sa definitívne vymanil v druhej polovici 60. rokov. Najskôr stvárnil niekoľko úloh v béčkových filmoch s motorkárskou tematikou, potom na rovnaký námet napísal spolu s Dennisom Hopperom a Terrym Southernom kultové road-movie Bezstarostná jazda. Psychedelický film o dvoch nespútaných mladíkoch, ktorí sa vydajú na dobrodružnú cestu z Los Angeles do New Orleansu Fonda tiež produkoval a zahral si jednu z jeho hlavných úloh. Ako spoluautor scenára zaň získal nomináciu na Oscara. „Na prelome 60. a 70. rokov vzniklo toľko skvelých diel preto, že sme mali skutočné podnety. Filmárov, hudobníkov či spisovateľov – všetkých nás spájal odpor k vojne,“ zaspomínal si na kľúčové obdobie svojej kariéry aj života Fonda v rozhovore pre magazín Dans Les Coulisses.
Okrem pacifizmu však umelcov éry hippies spájali aj bujaré večierky. Drogový ošiaľ sa Fondovej kariére napokon stal takmer osudným – po tom, čo režíroval western Návrat domov (1971) a stvárnil hlavnú rolu snímky Väzenské blues (1977) sa takmer dve dekády potácal na okraji filmového sveta a na výslnie sa naplno vrátil až hororom Nadja z roku 1994. Hoci ho dnes vo výške zárobkov či počte cien už dávno predbehli iní – mladší a dravejší, Peter Fonda ostáva ikonou, bez ktorej by Hollywood nebol tým, čím je.
|
2015-02-21T05:00:00+01:00
|
[
"#jubileum",
"#Peter Fonda",
"#Bezstarostná jazda"
] |
kultura/film-a-televizia
|
kultura
|
film-a-televizia
|
https://koktail.pravda.sk/miss-a-modelky/clanok/36517-topmodelka-kocianova-aj-zname-znacky-mozu-posobit-nevkusne/
|
Topmodelka Kocianová: Aj známe značky môžu pôsobiť nevkusne
|
Patrí k najžiadanejším slovenským modelkám, ale hodiny pred zrkadlom netrávi. Teda, ak nejde o prácu. Ale inak stačí Michaele Kocianovej aj desať minút.
|
V poslednej dobe ma najviac baví Chanel. Naposledy som si kúpila krásnu kabelku, čižmy, ale aj kozmetiku. U mňa sa to s módnymi vychytávkami strieda, dnes je to Chanel, ale zajtra už možno budem nadšená niečím iným.
Môj denný krém značky Lancome a potom je to krycí krém a špirála od Chanel. Tie musím mať v kabelke vždy, spoločne s parfumom Coco Chanel. Mejkap zase skvelo zamaskuje moje kruhy pod očami. A samozrejme, nesmú mi chýbať ani odličovacie tampóny s čistiacim mliekom.
Keď sa muž alebo žena navlečie od hlavy po päty do najdrahších značiek. Napríklad také tričko s obrovským nápisom D&G cez prsia je skrátka nevkusné. Bohužiaľ, na Slovensku to vídať často.
V bežnom živote asi nie. Ale keď stojím na móle, predvádzam nové trendy oblečenia, vtedy trošku vzorom som. Akurát vzorom na šaty.
Naozaj to netrvá dlho, stačí mi tak desať minút, aby som si vybrala, čo si oblečiem. S ladením nemám problémy. Modelky nosia veľa čiernej a ja nie som výnimka. S touto farbou sa kombinuje ľahko.
Je to maximálne polhodina. Skotúľam sa z postele, dostanem sa do sprchy, umyjem zuby, trošku sa primaľujem, oblečiem a som schopná vyraziť. A navyše nerada meškám, preto som si zvykla robiť každodenný rituál príprav rýchlo.
|
2009-10-29T13:30:00+01:00
|
[] |
koktail/miss-a-modelky
|
koktail
|
miss-a-modelky
|
https://kultura.pravda.sk/divadlo/clanok/406142-cim-viac-divadla-tym-menej-podnikania/
|
Čím viac divadla, tým menej podnikania
|
"Nikdy vopred neviem, čo chcem. Len sa vydávam na cestu za svojimi snami,“ hovorí Vlad Troitsky.
|
Ukrajinský režisér, producent a zakladateľ avantgardného divadla v Kyjeve Dakh – Centrum súčasných umení uviedol na Divadelnej Nitre projekt Ruže zoskupenia Dakh Daughters.
Rodičia sa venovali práci v odbore rádiotechniky celý život. Po absolvovaní matematicko-fyzikálnej školy som študoval na Polytechnickom inštitúte, urobil si ašpirantúru a publikoval vedecké texty nielen v ukrajinských, ale aj zahraničných odborných periodikách. Dokonca som dostal pozvanie, aby som šiel pracovať do Spojených štátov. O umeleckej tvorbe som ani len nesníval.
Nebol som spokojný so životom na Ukrajine. Chcel som zmeniť svoj osobný príbeh, preto som sa začal venovať podnikaniu a zároveň aj divadlu. Je to už dvadsaťštyri rokov, čo som založil svoje súkromné, nezávislé a nekomerčné divadlo Dakh – Centrum súčasných umení. Spočiatku som ho organizoval ako otvorený umelecký priestor. Divadelnú školu, do ktorej som pozýval rôznych režisérov z rôznych krajín a divadiel. A popritom som sa učil aj ja sám.
Naša tvorba sa uberala rôznymi smermi. Venovali sme sa modernej, klasickej aj avantgardnej dráme, zároveň sme rozvíjali aj tradície hudobného divadla. Tak prišiel na svet môj prvý hudobný projekt DakhaBrakha. Netvorili sme len hudbu, ale aj množstvo predstavení. Napríklad na tému ukrajinských mýtov či Shakespearovho Kráľa Leara, Macbetha či Richarda III.
Precestovali sme množstvo zahraničných festivalov. Časom však začalo zoskupenie DakhaBrakha, ktoré vzniklo v tvorivom priestore nášho Dakh – Centra súčasných umení, vystupovať samostatne. Predvčerom koncertovali v Barcelone, pred štyrmi dňami v Lisabone, pred týždňom v Paríži. Ročne majú najmenej stovku vystúpení, takže asi náš projekt u publika zabodoval.
Vôbec nie, zoskupenie DakhaBrakha som založil, ako režisér a producent som tvoril jeho projekty. A robím ich ďalej, momentálne pripravujeme nový program a pracujeme aj na novom albume, ktorý by mal vyjsť asi o dva týždne.
Postupom času sme okrem projektov pre divadlo začali vytvárať aj predstavenia pre otvorený verejný priestor: ulice, námestia, rozľahlé prázdne plochy. Príčina bola jednoduchá. Naše divadlo je veľmi malé, má len 240 štvorcových metrov, na ktorých je všetko – od skladu kostýmov a rekvizít cez kancelárie a šatne až po hľadisko s päťdesiatimi sedadlami. V istej chvíli teda bolo treba uvažovať, ako dostať nové produkcie do väčšieho priestoru.
Môj štýl výchovy a vzdelávania nie je založený na zbieraní teoretických znalostí, ale na praktickej činnosti a reálnom tvorivom procese. Keď vznikol projekt Macbetha s "etno-chaosovým“ zoskupením DakhaBrakha, pozvali nás do Londýna. V Barbican Center sme mali desať vystúpení a bola to naša prvá významná zahraničná prezentácia. Riaditeľovi univerzity sa však náš úspech nepozdával, a tak sa moje pedagogické pôsobenie na tejto škole skončilo.
Boli to moje študentky na univerzite. Keď som musel odísť, odišli spolu so mnou. Spievať – a výborne – vedeli všetky, na Ukrajine totiž dodnes prežíva bohatá tradícia folklóru a etnohudby a pre každého mladého človeka je dôležité spev ovládať. Hru na hudobných nástrojoch sa však väčšina z nich musela naučiť.
Keď sa kohokoľvek spýtam "poznáš Gogoľa“, odpovie "áno“. Okrem toho, že ho mám rád ako autora, myslím si, že je to najslávnejší a najznámejší ukrajinský umelec, ktorého meno pozná a uznáva celý svet. Jeho menom však náš festival len zastrešujeme. Nešpecializujeme sa na Gogoľove diela, ale predstavujeme najrozmanitejšie umelecké smery súčasného vizuálneho umenia, tanečného divadla, hudobné filmy, performatívne umenie… Za najdôležitejšiu považujem komunikáciu medzi umelcami a publikom. Nechcem sa chváliť, ale denne pritiahne náš program najmenej desaťtisíc divákov.
Spočiatku nám prispel aj Kyjev. Ale 30-tisíc eur, ktoré nám mesto dalo, nebola ani desatina festivalového rozpočtu. Keďže od začiatku bol GogolFest privátny projekt, investoval som doňho peniaze z vlastného podnikania v oblasti moderných technológií, poľnohospodárstva, rozhlasového a televízneho vysielania, finančníctva… Lenže čím viac som sa venoval divadelným projektom, tým menej času som mal na seriózne podnikanie. V poslednom období sa aj tam situácia kvôli ekonomickej kríze len zhoršuje. Teraz mi "vynášajú“ už len moje umelecké produkcie a práca režiséra doma na Ukrajine, ale hlavne v zahraničí.
Pracujeme bez akejkoľvek štátnej podpory. Nemáme stály súbor, každý je na voľnej nohe. Už nie sme repertoárové divadlo, ale divadlo projektov, ktoré uvádzajú hlavne zahraničné festivaly. Spolupracovať so mnou chce veľa umelcov. Oslovujem ich, keď pripravujem novú produkciu. Majú perspektívu, že s ňou precestujú kus sveta.
Nehľadajte za tým žiadne tajomstvo. Je to "dach“, obyčajná strecha. Prikrýva takpovediac rôzne smerovania našej tvorivej činnosti.
|
2016-09-26T14:00:00+02:00
|
[
"#Divadelná Nitra"
] |
kultura/divadlo
|
kultura
|
divadlo
|
https://zurnal.pravda.sk/rozhovory/clanok/504623-je-to-cest-i-zodpovednost-reaguje-sagan/
|
Je to česť i zodpovednosť, reaguje Sagan na anketu o Najväčšieho Slováka
|
Cyklista Peter Sagan (29) sa ako jediný žijúci ocitol vo finálovej desiatke ankety o Najväčšieho Slováka. Tento rok má za sebou úvodné preteky a chystá sa na prvý vrchol sezóny. Zo Sierry Nevady, kde je na vysokohorskom sústredení, sa pre Pravdu exkluzívne vyjadril k nominácii v ankete.
|
Je to pre mňa veľké prekvapenie. Najmä preto, že v desiatke som jediný žijúci. Vnímam to ako obrovskú česť a chcem sa aj touto cestou za dôveru a všetky hlasy poďakovať.
Rok som začal v Austrálii, potom som pokračoval v Argentíne, nasledovala príprava v Sierre Nevade. Pri mojom programe a všetkom, čo sa okolo mňa deje, nemám veľa času zaoberať sa denne anketou a podrobne ju sledovať. Ale určite ju vnímam, viem, v akej spoločnosti som sa ocitol. Som v hre, takže ma o to viac zaujíma (smiech).
Na to si netrúfam odpovedať. Isté je, že v desiatke sú veľké osobnosti našich dejín, oveľa väčšie a významnejšie mená, ako som ja a ťažko by som robil medzi nimi poradie. Nech ich význam posudzujú historici. Nemám favorita, nechám to na ľudí, rozhodnú svojimi hlasmi. Nechám sa prekvapiť.
Nepochybujem o tom, máme veľa výnimočných a úspešných ľudí. Stačí, ak by som zostal len na pôde, ktorá mi je najbližšia – v športe. Viacerí dosahujú výborné výsledky a robia nám dobré meno vo svete. Doma máme veľa mozgov, ktoré rešpektujú aj za hranicami.
Najmä so športovcami, na to mám najviac príležitostí. Ale stretol som sa už aj s výnimočnými ľuďmi z iných oblastí, hoci nemôžem povedať, že sa poznáme. Skôr sa stretneme, pozdravíme. Mnohí ľudia ma povzbudia, chodia za mnou aj na preteky, cítim ich podporu, to si veľmi vážim.
Tri tituly majstra sveta za sebou, čo sa inému cyklistovi doteraz nepošťastilo. S veľkým ohlasom sa stretli aj moje triumfy na monumentálnych klasikách Okolo Flámska a na Paríž – Roubaix.
A, samozrejme, aj víťazstvá na Tour de France a zelené tričká, o ktoré bojujem. Našťastie, pekných výsledkov, ktoré sa dostali aj do sveta, je dosť.
Cením si moje úspechy, ale najväčšiu eufóriu a radosť som zažil, keď sa mi narodil syn Marlon. Na neho som najviac hrdý, to je môj najväčší úspech…
Samozrejme, s týmto všetkým, s úspechmi a popularitou ide ruka v ruka aj veľká zodpovednosť. Som public person, to znamená verejná osoba, na to nezabúdam. Ja síce nie som príliš typ, ktorý sa vyžíva v popularite, ale za všetko sa platí daň a ja sa usilujem vyrovnať sa aj s touto stránkou môjho života.
V športe sa pohybujem odmalička a cítim sa v ňom prirodzene, poznám dobre toto prostredie. Rád by som to ešte využil. Cyklistike som obetoval celý život, venujem sa jej naplno a chcem byť stále úspešný, čo je normálne. Našťastie, motiváciu ešte stále mám, a preto môžem ešte pokračovať.
V športe nie je až také zložité dávať si nové ciele. Túžim dosiahnuť čo najviac. Čo sa bude dať. Mám tri tituly majstra sveta, ale môžem získať aj štvrtý. A toto platí pre celú sezónu a každé preteky. Čoskoro sa začnú monumentálne klasiky, po nich Tour de France. Stále mám o čo bojovať.
|
2019-03-08T07:00:00+01:00
|
[
"#Peter Sagan",
"#Najväčší Slovák"
] |
zurnal/rozhovory
|
zurnal
|
rozhovory
|
https://koktail.pravda.sk/hviezdne-kauzy/clanok/568171-kralovna-alzbeta-ii-prvykrat-s-ruskom-harryho-veniec-pre-padlych-vojakov-odmietli/
|
Kráľovná Alžbeta II. prvýkrát s rúškom: Harryho veniec pre padlých vojakov odmietli!
|
Britská kráľovná Alžbeta II. sa tento týždeň prvýkrát od vypuknutia pandémie objavila na verejnosti s ochranným rúškom.
|
Deväťdesiatštyriročná panovníčka sa v posledných mesiacoch niekoľkokrát objavila na verejnosti, nikdy však nemala zakrytú tvár, upozornila agentúra AP.
Rúško si kráľovná vzala pri krátkej súkromnej bohoslužbe vo Westminsterskom opátstve pri príležitosti stého výročia pohrebu neznámeho vojaka z prvej svetovej vojny. Kráľovná má podľa zverejnených fotiek na tvári čierne rúško s bielym lemom. Akcia sa uskutočnila už v stredu, fotky z obradu však boli zverejnené až teraz.
V nedeľu sa potom konalo kladenie vencov a tiež krátky spomienkový ceremoniál, kde sa časť kráľovskej rodiny objavila na balkóne Foreign Office a princovia Charles a William a tiež princezná Anne pri kladení vencov pri pamätníku Cenotaph. Nechýbala ani vojvodkyňa Kate, ktorá pútala pozornosť v čiernej kreácii s prvkami vojenskej uniformy.
Denník The Times priniesol informáciu, že veniec na počesť padlých vojakov chcel poslať aj princ Harry, no Buckinghamský palác jeho žiadosti umiestniť veniec k pomníku nevyhovel. Dôvodom má byť, že sa v marci tohto roka zriekol kráľovských povinností.
Na ceremoniáli sa zúčastnilo aj niekoľko vojnových veteránov, no tiež britský premiér Boris Johnson. Zvyčajná prítomnosť Londýnčanov však tentoraz chýbala. Vladá aj kráľovská rodina poprosila občanov, aby si tradičný sviatok uctili doma.
Zakrytie tváre je v určitých vnútorných priestoroch, ako vo verejnej doprave, obchodoch a pri bohoslužbách, vo Veľkej Británii povinné. Vláda tiež odporúča rúška v ďalších vnútorných priestoroch, kde je ťažké dodržať odporúčanú vzdialenosť.
Ďalších členov kráľovskej rodiny je bežne vidieť na verejnosti s rúškom. Kráľovná bola minulý mesiac kritizovaná za to, že nemala ochranu tváre pri návšteve laboratória DLTL v meste Port Down. Vtedy však bolo vysvetlené, že pred samotnou akciou všetci zúčastnení podstúpili testovanie.
Hrob Neznámeho vojaka predstavuje všetkých, ktorí zomreli v prvej svetovej vojne a miesto ich úmrtia alebo uloženie ich pozostatkov nie je známe. V súlade s tradíciou, ktorú zaviedla matka súčasnej kráľovnej v roku 1923, necháva kráľovná pri hrobe kyticu podobajúcu sa jej svadobnej, uviedol server BBC.
|
2020-11-08T14:50:00+01:00
|
[
"#Londýn",
"#vojvodkyňa Kate",
"#spomienka",
"#kráľovná Alžbeta II.",
"#ochranné rúško"
] |
koktail/hviezdne-kauzy
|
koktail
|
hviezdne-kauzy
|
https://vat.pravda.sk/vesmir/clanok/635201-rusko-zostane-na-medzinarodnej-vesmirnej-stanici-az-do-roku-2028-uviedla-nasa/
|
Presný dátum odchodu Ruska z ISS závisí od jej stavu, povedal šéf Roskosmosu
|
Nový šéf ruskej vesmírnej agentúry Roskosmos Jurij Borisov dnes vyhlásil, že presný dátum odchodu Ruska z Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS) bude závisieť od jej technického stavu.
|
Informovali o tom agentúry Interfax a TASS. Borisov tento týždeň pri rokovaní s prezidentom Vladimirom Putinom uviedol, že sa krajina stiahne z medzinárodného projektu po roku 2024.
„Jednoducho sme povedali, že po roku 2024 začneme proces odchodu. Či to bude v polovici roku 2024 alebo v roku 2025 bude záležať okrem iného na stave a prevádzkyschopnosti samotnej ISS,“ povedal Borisov v televízii Rossija 24 a podľa agentúry TASS dodal, že odstúpenie Ruska od projektu nesúvisí s politikou.
V utorok Borisov uviedol, že Rusko chce vybudovať vlastnú orbitálnu stanicu a bude to hlavnou prioritou Roskozmosu v oblasti pilotovanej kozmonautiky.
Biely dom a americká vesmírna agentúra NASA následne uviedli, že oficiálnu správu o ruskom odstúpení od medzinárodného projektu nedostali.
Moskva počíta s tým, že Rusko zostane na Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS) prinajmenšom do roku 2028, kedy by mala byť vybudovaná jeho vlastná orbitálna stanica.
to v stredu, 27. júla oznámila predstaviteľka americkej vesmírnej agentúry NASA. Ruská vesmírna agentúra Roskosmos pritom v pondelok oznámila, že krajina sa z medzinárodného projektu ISS stiahne už po roku 2024.
„Na žiadnej pracovnej úrovni nemáme žiadne náznaky, že by sa niečo zmenilo,“ uviedla šéfka programu NASA pre lety ľudí do vesmíru Kathy Luedersová. Vzťahy NASA s Roskosmosom podľa nej zostávajú „ako obvykle“.
Správa o ruskom zámere odísť z ISS prišla v čase mimoriadneho napätia medzi Moskvou a Západom kvôli ruskej vojenskej agresii na Ukrajine. Napriek rozkolu sa však NASA a Roskosmos začiatkom mesiaca dohodli na pokračovaní spoločných letov na ISS, uviedla AP.
Medzinárodná vesmírna stanica v súčasnosti zostáva jednou z posledných oblastí spolupráce medzi Moskvou a Západom, ktorý na Rusko uvalil sériou sankcií kvôli invázii na Ukrajine.
Napriek vypätej situácii na Zemi sedem obyvateľov ISS opakovane tvrdilo, že spolu na obežnej dráhe vychádzajú dobre, rovnako ako riadiace tímy v americkom Houstone av Moskve, poznamenala už skôr AP. Súčasné osadenstvo stanice tvoria traja Američania, traja Rusi a Talianka.
Súčasná dohoda účastníkov projektu ISS počíta s tým, že by orbitálny komplex, ktorého vznik začal už v roku 1998, mal fungovať do roku 2024. Partneri projektu však vlani dali najavo zámer predĺžiť prevádzku stanice do rokov 2028 až 2030.
|
2022-07-29T14:37:00+02:00
|
[
"#Rusko",
"#vesmír",
"#ISS",
"#NASA",
"#Roskosmos"
] |
vat/vesmir
|
vat
|
vesmir
|
https://sportweb.pravda.sk/tenis/clanok/349553-v-indian-wells-sa-radoval-djokovic-na-federera-potreboval-tri-sety/
|
V Indian Wells sa radoval Djokovič, na Federera potreboval tri sety
|
Srb Novak Djokovič sa stal štvrtýkrát v kariére víťazom tenisového turnaja v Indian Wells a vyrovnal rekord Rogera Federera na tomto púštnom podujatí. V nedeľu si poradil vo finále práve so Švajčiarom za 137 minút 6:3, 6:7 (5) a 6:2 a obhájil vlaňajší titul.
|
Djokovič si prevzal päťdesiatu turnajovú trofej, čím sa dostal pred svojho súčasného trénera Borisa Beckera na 11. miesto historických tabuliek. Federer úspech s číslom 85 nepridal. V 38. vzájomnom súboji so srbskou svetovou jednotkou ťahal za kratší koniec osemnástykrát.
Djokovič oplatil Federerovi prehru z nedávneho turnaja v Dubaji, tento rok vyhral druhé podujatie po grandslamovom Australian Open. „Som na vrchole kariéry a robím všetko preto, aby som sa na ňom udržal čo najdlhšie. Chcem získať čo najviac titulov. Zdolať Rogera je vždy výzva a je jedno na akom povrchu,“ povedal Djokovič.
V prvom sete sa podaril Djokovičovi brejk na 4:2, v druhom viedol rovnakým pomerom a mal brejkbol. Vtedy Federer zahral pár dobrých loptičiek, v ďalšej hre zobral súperovi servis a set sa rozhodol v tajbrejku, v ktorom zahral Srb tri dvojchyby. V treťom dejstve viedol Djokovič 2:0, ale Federer vyrovnal. Svetovú jednotku to rozzúrilo, rozbil raketu a v ďalšom priebehu už nepovolil súperovi ani gem. Federer robil v rozhodujúcich chvíľach veľa nevynútených chýb.
Novak Djokovič (Srb.-1) – Roger Federer (Švaj.-2) 6:3, 6:7 (5), 6:2
|
2015-03-23T07:40:00+01:00
|
[
"#Roger Federer",
"#Novak Djokovič"
] |
sportweb/tenis
|
sportweb
|
tenis
|
https://kultura.pravda.sk/hudba/clanok/64821-olympijsky-navrat-navratu-blur/
|
Olympijský návrat návratu Blur
|
V nedeľu večer zahrali pred 80-tisícmi ľuďmi v londýnskom Hyde Parku, v pondelok na obed už z koncertu vydali živý album. Spolupráca brit-popovej legendy Blur s podobne legendárnym štúdiom Abbey Road vyústila do vydareného dvojalbumu Parklive, ktoré tak zvečnilo koncert polo-funkčnej kapely pri príležitosti ukončenia olympijských hier.
|
Blur vznikli pred viac ako dvadsiatimi rokmi, do spiaceho režimu upadli v roku 2003, aby sa pred tromi rokmi triumfálne vrátili na pódia práve v Hyde Parku. Hoci očakávania od návratu skupiny sa v podobe nového albumu nenaplnili, kapela nekoncertovala a nahrala postupne iba tri skladby, ktoré vydala na singloch. Okrem toho pripravila aj obrovský retrospektívny box 21, no slová o definitívnom návrate boli z úst speváka Damona Albarna a gitaristu Grahama Coxona vždy pomerne opatrné. Hŕstka koncertov toto leto a plný Hyde Park je tak pre Blur akýmsi comebackom ich comebacku.
Je to možno práve vydanie projektu 21, ktoré Blur donútilo obzrieť si aj ich menej známy materiál. Preto Parklive ukazuje dve silné stránky Blur. Na jednej strane sú to bezstarostné popové single, ktoré dostávajú publikum do varu tak, že človek nepotrebuje vidieť záznam. Pri skladbách ako Girls and Boys, Sunday Sunday či Country House ho stačí počuť.
Druhá tvár Blur sú hlbšie a dospelejšie skladby, ktoré Blur zastihli v neskoršom období ich tvorby. V Londýne obe polohy sympaticky vyvážili, na živáku je tak aj napríklad skladba Caramel, ktorú toto leto zahrali vôbec prvý raz od vydania, vrátili sa aj k staručkej Sing, preslávenej filmom Trainspotting a podobne starej b-strane Young and Lovely. Novú energiu získala aj Out of Time, napísaná v počiatkoch vojny v Iraku. Tú Albarn venoval ľuďom zo Sýrie a športovcom, ktorí sa Hier nemohli zúčastniť pre konflikt v ich krajine. Pre Hyde Park bola špeciálne napísaná aj jedna z nových skladieb, príjemná balada Under the Westway spájajúca charakteristickú hymnickosť Albarnovho londýnskeho rukopisu a Coxonovej gitarovej zručnosti.
Práve tých hymien Blur napísali toľko, že v posledných minútach druhého disku akoby nevedeli, čím koncert dostatočne veľkolepo ukončiť. Po This Is a Low, typicky britskej For Tomorrow tak dvojhodinovka s Blur končí epickou The Universal. Návštevníci si po nej isto museli hovoriť, ako by si Blur pozreli znovu. Poslucháči v domácnostiach si pri nej zase radi Parklive pustia odznova.
Parklive, pomenovaný podľa najslávnejšieho albumu kapely Parklife (rovnomenná skladba je navyše inšpirovaná samotným Hyde Parkom), je skvelým retrospektívnym prierezom Blur, kapely, ktorá je pre svoju britskosť vo svojej krajine stredným prúdom a u nás buď nostalgickým artefaktom 90. rokov, alebo pre zanietených poslucháčov alternatívou. Zároveň len silou živej kapely a ich piesní prenáša atmosféru plného parku do prehrávačov.
, Parlophone/iTunes, 2012
**Hodnotenie Pravdy: 5 hviezdičiek z5
, Head Music, 2012
Napriek tomu, že sú Fleetwood Mac ešte stále aktívnou kapelou, vychádza im v týchto dňoch tributový album nazvaný Just Tell Me That You Want Me. O sedemnásť coververzií kapely sa postarala zaujímavá a rôznorodá zmeska interpretov na čele s The Kills, Marianne Faithfull, Lee Ranaldom zo Sonic Youth v spolupráci s J Mascisom z Dinosaur Jr., prípadne Billy Gibbonsom zo ZZ Top.
, Lushlife, 2012
Americký raper Lushlife zavítal minulý rok do bratislavského klubu Obluda a práve z neho pochádza jeho živý album s príznačným názvom LUSHLIVEINBLAVA. Ten sa dá stiahnuť z raperových stránok výmenou za to, že ho budete sledovať na sociálnej sieti Twitter.
, PIAS, 2012
Viac ako šestnásť rokov po ich poslednom spoločnom albume sa britsko-austrálska dvojica Dead Can Dance vracia na scénu novinkou Anastasis. Lisa Gerrard a Brendan Perry s novým albumom získavajú pozitívne recenzie a predstavia ho aj v Prahe, 10. októbra v Kongresovom centre.
|
2012-08-23T09:00:00+02:00
|
[] |
kultura/hudba
|
kultura
|
hudba
|
https://vat.pravda.sk/vesmir/clanok/543110-ciernu-dieru-v-mliecnej-drahe-obiehaju-podivne-objekty/
|
Čiernu dieru v Mliečnej dráhe obiehajú podivné objekty
|
V centre našej galaxie Mliečnej dráhy objavili astronómovia záhadné objekty, ktoré obiehajú okolo supermasívnej čiernej diery.
|
Správajú sa ako hviezdy, ale vyzerajú ako oblak plynu. Novo sa podarilo identifikovať štyri objekty, celkom astronómovia vedia už o šiestich.
V srdci Galaxie je supermasívna čierna diera Sagittarius A* s hmotnosťou necelých štyroch miliónov našich Sĺnk. Rôzne ju obieha šesť prúdov objektov označovaných ako G1 až G6.
V roku 2005 došlo k objavu G1, roku 2012 k objavu G2 a teraz sa podľa novej štúdie podarilo potvrdiť ďalšie štyri veľmi podobné objekty. Priebežne podrobným štúdiom ich orbit komplikuje skutočnosť, že obežná doba nových objektov okolo čiernej diery je medzi 170 až 1600 rokmi.
Podľa niektorých vedcov išlo pôvodne o plynové mračná, podľa iných môže ísť o zvláštne hviezdy zahalené prachom. Mohlo by však ísť aj o úplne nový kozmický jav, napísal server CNET, ktorý o výskume referoval.
„Vyzerajú totiž skutočne ako plyn, správajú sa ale ako hviezdy,“ vyhlásila americká astronómka Andrea Ghezová z Kalifornskej univerzity v Los Angeles, spoluautorka novej štúdie publikovanej v odbornom časopise Nature.
Aktuálne zistenia sa opierajú o trinásťročné sledovanie a zhromažďovanie dát spektrografom Osiris na infračervených Keckových ďalekohľadoch na observatóriu na Havaji.
Astronómov už u prvých dvoch objektoch zarazilo, že ich čierna diera nepohltila a neroztrhala na kúsky, hoci sa podľa portálu Space.com pohybujú nebezpečne blízko jej okraja.
„Sledovali sme potrebné približovanie objektu G2 k čiernej diere, lenže on prežil a naďalej veselo pokračuje po svojom orbite, čo by štandardný plynný mrak neurobil,“ podotkla už skôr Ghezová.
Vyzerá to, že čiernu dieru obiehajú aj novo objavené objekty. Kým ale G1 a G2 majú podobnú obežnú dráhu, nové štyri obiehajú útvar Sagittarius A* z úplne iných smerov.
Všetky tieto „G objekty“ sú podľa tímu z Kalifornskej univerzity produktom zlúčených binárnych hviezd – tie sa najprv vzájomne obiehali, načo sa zrazili a utvorili nový hviezdny objekt. Prípadne môže ísť o zloženinu pôvodných dvojitých hviezdokôp.
sú zoskupenia hviezd, ktoré drží pohromade gravitácia. Delia sa na otvorené a guľové.
Pri priblížení sa k čiernej diere sa plyn z vonkajšieho povlaku objektov G rozťahuje a vnútorná časť plynového a prašného oblaku zostáva celistvá. To podľa Američanov svedčí o prítomnosti hviezdneho objektu vnútri.
Nemecký Inštitút Maxa Plancka, ktorý sa pred rokmi podieľal na odhalení G2, mal pôvodne za to, že ide o oblak prachu a plynu. Hlavná autorka americkej štúdie Anna Ciurlová ale súdi, že po štyroch nových nálezoch (G3 až G6) už táto nemecká hypotéza príliš nesedí. Podľa nej by sa o silne víriacom prúde plynných mračien dalo uvažovať len pri existencii iba prvých dvoch „géčiek“.
Astronóm Stefan Gillessen z Inštitútu Maxa Plancka sa však „nevzdáva“ a tvrdí, že zdrojom nových plynných prúdov môžu byť nejaké mladé hviezdne objekty či iné zvláštne kozmické úkazy. Aj on ale už operuje s možnosťou hviezdotvorby.
Hľadanie odpovedí vedcom komplikuje skutočnosť, že objekty nemožno dosť dobre sledovať – obežná doba nových objektov okolo čiernej diery je medzi 170 až 1600 rokmi.
|
2020-02-22T08:31:00+01:00
|
[
"#vesmír",
"#astronómovia",
"#čierna diera"
] |
vat/vesmir
|
vat
|
vesmir
|
https://zurnal.pravda.sk/neznama-historia/clanok/568958-gorbacov-v-novembri-1989-nepouzite-silu/
|
Gorbačov v novembri 1989: Nepoužite silu!
|
Kasárne neopúšťať! Tento rozkaz dostali sovietske jednotky rozmiestnené v bývalom Československu na pokyn Michaila Gorbačova hneď na začiatku nežnej revolúcie. Čo je však pravdy na tom, že sa mali postaviť na jej stranu v prípade, ak Jakešov režim nasadí proti demonštrantom vojsko alebo Ľudové milície?
|
O tejto možnosti sa pri každom výročí nežnej revolúcie diskutuje v českých médiách. Prinášajú svedectvá tých, ktorých mali v kritických dňoch pred 31 rokmi osloviť zástupcovia sovietskeho veľvyslanectva v Prahe a zoznámiť ich s obsahom „Stanoviska vlády ZSSR k udalostiam 17. novembra". Tak sa údajne volal dokument, ktorý im prečítali, ale nedali si zobrať z rúk.
Bývalého diplomata Jaromíra Novotného navštívili na jeho pracovisku 23. novembra 1989. Vedeli, o ňom, že je zaťom známeho predstaviteľa Pražskej jari Josefa Smrkovského a že na začiatku normalizácie ho tiež (podobne ako svokra) vylúčili z KSČ a že momentálne pracuje v podniku Obuv Praha. Museli vedieť aj o jeho stykoch s viacerými disidentmi, ktorí medzitým zasadli v ústredí hnutia Občianske fórum, kam oni nemali prístup.
Preto vlastne Novotného navštívili. Chceli, aby vedeniu Občianskeho fóra tlmočil stanovisko oficiálnej Moskvy, že majú jej podporu, pokiaľ všetko prebehne bez útokov proti Sovietskemu zväzu, excesov proti sovietskym jednotkám dislokovaným v ČSSR a bez násilia na komunistoch.
„Mal som známym v Občianskom fóre tlmočiť, že ak si Ľudové milície dovolia nejaký ozbrojený zákrok proti demonštrantom, tak ich sovietske jednotky rozmiestnené u nás rozdrvia," tvrdí Novotný.
Odkaz odovzdal, hoci mal pochybnosti, či nejde len o nejakú provokáciu. V tomto duchu vypovedal už v roku 1991 pred komisiou federálneho ministerstva vnútra na vyšetrenie udalostí 17. novembra (je o tom záznam v jej protokole), ale vtedy zrejme nevenovali jeho svedectvu väčšiu pozornosť.
Ďalší z očitých svedkov, ktorý potvrdzuje existenciu spomínaného dokumentu, je český historik Jan Šolta. Ten sa ešte zo študentských čias spoznal s Olegom Lušnikovom, ktorý v 60. rokoch vyštudoval v Prahe Vysokú školu ekonomickú. V roku 1989 bol zástupcom sovietskeho veľvyslanca v ČSSR (radcom vyslancom) a 21. novembra pozval k sebe na ambasádu „na šálku čaju" bývalého konškoláka, aby ho informoval o obsahu spomínaného stanoviska svojej vlády.
„Vyplývalo z neho, že československé vedenie stratilo dôveru Sovietov, lebo neplní prijaté dohody, a sú pripravení uznať každú vládu v Československu, ktorá vzíde zo slobodných volieb," spomína Šolta. „Sovietska strana chápe dôvody pokojne demonštrujúcich ľudí v uliciach našich miest a je pripravená zabrániť všetkými prostriedkami, aby sa proti nim použilo násilie. Lušnikov mi ešte neformálne povedal, že proti takému zásahu by sa postavila Sovietska armáda, je si však istý, že to nebude potrebné."
Sovietsky diplomat poprosil Šoltu, aby túto informáciu posunul svojim známym z Občianskeho fóra. Ten sa už na druhý deň dostal až k Václavovi Havlovi a odovzdal mu písomne obsah svojho rozhovoru s Lušnikovom. Podrobnejšie informoval aj Michaela Kocába a ďalších predstaviteľov opozície. Sovieti sa zjavne uchádzali o priazeň opozície, ktorá preberala v krízovom Československu iniciatívu. Poučil ich príklad Poľska a Maďarska, kde už opozičné sily boli pri moci, aj nedávny pád Berlínskeho múru…
O dokumente píše v svojej knihe Operácia November 1989 ďalší český historik Vladimír Čermák. Tiež ho nemal k dispozícii (Rusko zatiaľ archívny materiál nesprístupnilo verejnosti), a tak mu museli stačiť osobné svedectvá. Podľa neho sovietske jednotky rozmiestnené v ČSSR mohli slúžiť ako odstrašujúca sila v prípade mocenského zásahu proti akciám opozičných hnutí.
Vedeli o sovietskom „demarši" aj predstavitelia krachujúceho režimu? Zrejme áno, ale vtedajší generálny tajomník ÚV KSČ Miloš Jakeš priznal jeho existenciu až po dvadsiatich rokoch v knihe rozhovorov Viděno deseti. Za kľúčové považoval odporúčanie, aby odstúpil zo svojho postu. Sovieti si dokonca neželali, aby funkciu generálneho tajomníka vykonával niekto z vtedajšieho politického vedenia ČSSR.
A čo sa týka najvyššieho ústavného predstaviteľa, ak sa nenájde niekto vhodný v KSČ, môže byť na čele štátu aj „nestraník s dôverou". Ďalej nasledovalo otvorené varovanie: „Sovietsky zväz má dosť prostriedkov, aby nedopustil ozbrojený zásah proti opozícii. Príslušné pokyny dostal už veliteľ Strednej skupiny vojsk generál Eduard Vorobjov," spomínal Jakeš.
Predpokladá sa, že Gorbačov a jeho ľudia chceli týždeň pred schôdzkou s prezidentom USA Georgeom Bushom na Malte ukázať Američanom, že štáty sovietskeho bloku sú otvorené demokratickým reformám a myšlienke spoločnej Európy bez vojenských blokov. Podľa svedectva Gorbačovových pomocníkov (Šachnazarova, Čerňajeva a Brutenca) šéf Kremľa vtedy skutočne veril, že do nej postupne prijmú aj Sovietsky zväz a jeho spojencov. Ale Malta bola preňho dôležitá aj z iného dôvodu: chcel si nakloniť Busha pre myšlienku finančnej pomoci sovietskej ekonomike, ktorá sa po štyroch rokoch perestrojky ocitla na pokraji kolapsu.
Preto aj v Prahe sa krátko po 17. novembri objavili emisári Gorbačova, aby zabránili opakovaniu násilia na Národnej triede 17. novembra a prípadne i niečomu horšiemu. Napríklad Valerij Musatov, ktorého poslal najbližší Gorbačovov spolupracovník Alexander Jakovlev, sa v Prahe niekoľkokrát stretol s ľuďmi z vedenia Občianskeho fóra a s premiérom Ladislavom Adamcom. Musatov im tlmočil želanie Kremľa: „Silu nepoužívajte nikdy, nikde a za žiadnych okolností!"
Boli však obavy z potlačenia revolučného vrenia v Československu oprávnené?
V utorok 21. novembra sa rozšírili správy o pohotovosti Československej ľudovej armády a o povolaní jednotiek Ľudových milícií (LM) do Prahy. Túto „ozbrojenú päsť strany“, ako v bývalom režime volali LM (lebo ich najvyšším veliteľom bol generálny tajomník ÚV KSČ), chceli niektorí „jastrabi" nasadiť proti štrajkujúcim a demonštrantom. Jakeš neskôr vysvetľoval, že ich mienili použiť „iba na demonštráciu sily". Podľa historika Jiřího Suka príchod niekoľkých tisícok milicionárov sprevádzal zmätok, lebo miestni funkcionári strany v niektorých pražských obvodoch ich odmietli ubytovať.
Vo štvrtok 23. novembra sa na veliteľskom zhromaždení Československej ľudovej armády postavila jej generalita za Jakeša. Minister obrany Milan Václavík, ktorý zvažoval použitie sily od prvých masových demonštrácií, vydal pokyny na vyčlenenie síl a prostriedkov na akciu nazvanú Zásah.
Na druhý deň sa konalo mimoriadne zasadnutie Ústredného výboru KSČ. Vystúpil na ňom aj Vasil Biľak a odvolal sa francúzsky príklad z roku 1968: „Pamätáme sa, aké obrovské manifestácie boli v Paríži, študenti obsadili Parížsku operu, De Gaulle sa nerozpakoval vrátiť z cudziny, vytiahnuť tanky do Paríža a všetko zlikvidoval. Žiadna vláda nedovolí rozvracať štát a ak dovolí, tak súhlasí s tým, že sa bude opakovať niečo, čo sa už stalo v Poľsku. Budeme druhá politická strana, ktorá sa vzdá moci. A to by sa nemalo pripustiť."
Do diskusie sa prihlásil aj Václavík a navrhol uviesť do bojovej pohotovosti armádu, bezpečnostné zložky aj milície. Neodkladne žiadal zasiahnuť proti celoštátnym médiám, ktoré naživo približovali výjavy zo státisícových manifestácií. „Tieto oznamovacie prostriedky musíme im (opozícii) zobrať z rúk – ak nie po dobrom, tak po zlom!" zvolal.
Minister obrany už pripravoval, ako vyplýva zo zistení Suka, akciu Vlna, ktorej cieľom bol výsadok do televízie a rozhlasu. Okolo 95 armádnych odborníkov malo prevziať vysielanie programov namiesto neposlušných redaktorov a moderátorov.
Členovia ústredného výboru, ktorí presadzovali silové riešenie konfliktnej situácie, sa však ocitli v menšine. „Teraz sa chváliť silou, to nie je žiadna odvaha, my sme totiž prehrali," vyhlásil Antonín Kapek, dlhoročný šéf pražskej straníckej organizácie, ktorý o pár mesiacov neskôr spáchal samovraždu.
Celodenné búrlivé rokovanie sa skončilo rezignáciou predsedníctva ÚV KSČ na čele s Jakešom. Jeho nástupcom sa stal málo známy Karel Urbánek.
Je zaujímavé zisťovať, čo 24. novembra 1989 robil Gorbačov. Okrem iného prijal v Kremli nového poľského premiéra Tadeusza Mazowieckého, nominanta Solidarity. Kedysi opozičné hnutie malo v jeho vláde už druhý mesiac prevahu, komunistom sa ušli len štyri kreslá. A o čom sa tí dvaja bavili? Aj o Gorbačovovom projekte „spoločného európskeho domu". Mazowiecki bol voči hostiteľovi ústretový a vyslovil prianie, aby Poľsko malo v tomto dome „byt hneď vedľa sovietskeho bytu".
Urbánek bol zase v ďalších dňoch dosť ústretový k opozícii. Pri prvom stretnutí s Havlom sa „vyznamenal" tým, že ho požiadal o autogram do knižného vydania jeho divadelnej hry Audience.
„On bol trochu pomätený,“ rozprával budúci prezident členom krízového štábu Koordinačného centra OF po rokovaní s Urbánkom. „Pôsobil dojmom poslušného malého človeka, ktorý sa kamsi dostal, čomu veľmi nerozumie a je trošku zúfalý a žobre o pomoc…“
Medzitým prebehol výstražný dvojhodinový generálny štrajk v celej republike a parlament vyškrtol z ústavy článok o vedúcej úlohe KSČ. Delegácia OF požiadala pri prvom okrúhlom stole Adamca, aby do 3. decembra zásadným spôsobom rekonštruoval vládu. S jej novou podobou opozícia nesúhlasila, Adamec odstúpil z funkcie a vo vláde vedenej Slovákom Mariánom Čalfom už komunisti boli v menšine.
Kremeľ sa ešte zo zotrvačnosti pokúsil vstúpiť do jej zostavovania, ale už nepochodil. Jakovlev volal z Moskvy Urbánkovi a prihováral sa za Gorbačovovho priateľa ešte zo študentských čias Zdeňka Mlynářa, známeho z Pražskej jari (neskôr emigroval do Rakúska). Nenašlo by sa tam niečo preňho? Zrejme nie…
Skrátka, stará moc bola zrazu bezmocná. A nová sa začala uberať celkom iným smerom – kamsi preč od socializmu i od Moskvy. Kremeľ však neprotestoval, naopak, 5. decembra 1989 prehodnotil vojenskú intervenciu do ČSSR z roku 1968 a verejne ju označil za chybu.
Nežné, zamatové či „vyrokované" (výraz britského politológa Timothyho Gardona Asha) revolúcie v štátoch východného bloku sa obišli bez krviprelievania, výnimkou bolo jedine Rumunsko, kde pri ozbrojených konfliktoch zomrelo v uliciach viac ako tisíc vojakov a civilistov, ďalšie tisíce skončili v nemocniciach.
Paradoxne iba v Rumunsku – na rozdiel od iných štátov Varšavskej zmluvy – sa nenachádzali sovietske vojenské základne. Niektorí ruskí publicisti preto prichádzajú k záveru, že keby tam sovietske vojská boli, tak prelievanie krvi na rumunskom území nedopustia. To je však už veľká, veľmi veľká špekulácia.
Veď 22. decembra 1989 sa minister zahraničných veci USA James Baker obrátil na Moskvu s návrhom, aby Sovietsky zväz (prípadne aj so spojencami) poslal do Rumunska vojenský kontingent a pomohol tam nastoliť poriadok (asi tak, ako to urobili Spojené štáty pri invázii do Panamy o dva dni skôr).
Ivan Aboimov, námestník sovietskeho šéfa diplomacie Eduarda Ševardnadzeho, prijal na druhý deň amerického veľvyslanca v Moskve Jacka Matlocka a vysvetlil mu, prečo to nejde: „Sme striktne proti takémuto zasahovaniu do vnútorných záležitosti iného štátu," povedal. „Napokon, len pred dvomi týždňami sme odsúdili podobnú intervenciu do Československa proti Pražskej jari," dodal.
Boli však aj ďalšie príčiny tohto sovietskeho postoja, podrobne o nich píše Musatov v spomienkovej stati 30 rokov rumunskej revolúcie. Medzi Gorbačovom a rumunským komunistickým lídrom to dlhodobo iskrilo. Nicolae Ceausescu verejne zhadzoval politiku perestrojky a „nového myslenia". A v auguste 1989 navrhol Gorbačovovi podniknúť nejakú spoločnú akciu štátov východného bloku vo vzťahu k Poľsku, aby sa tam predišlo prevzatiu moci opozičnou Solidaritou. Moskva o tom odmietla čo i len diskutovať.
A tak nezasiahla ani proti potupnej poprave Ceausesca a jeho manželky. Či a ako by zasiahla v Československu, keby tu vtedy získali prevahu „jastrabi“, odhodlaní utopiť revolúciu v krvi, to je naďalej špekulatívna otázka. A, priznajme si, aj zbytočná.
V Prahe sa niekoľko tisíc vysokoškolákov vydalo po mítingu ku Dňu študentstva do centra mesta. Po brutálnom policajnom zákroku veľa študentov utrpelo zranenia.
Niektoré pražské divadlá a vysoké školy začínajú protestný štrajk. Po zverejnení neoverenej informácie, že pri policajnom zásahu mal jeden študent zomrieť, sa do pohybu dostáva aj širšia verejnosť.
V bratislavskej Umeleckej besede sa zišlo protestné zhromaždenie k policajnému zákroku v Prahe. Vzniklo jadro Verejnosti proti násiliu (VPN).
Politbyro ÚV KSČ v Prahe odmieta „konfrontáciu", ktorú sa mu vraj pokúšajú vnútiť „určité protisocialistické sily". Popoludní počas mítingu na Hviezdoslavovom námestí číta Milan Kňažko programové vyhlásenie.
V Prahe na Václavskom námestí sa koná prvá manifestácia pod značkou Občianskeho fóra (OF), zúčastnilo sa na nej asi 200-tisíc ľudí.
Na Námestí SNP v Bratislave sa koná míting VPN, na ktorom sa zúčastnilo približne 100-tisíc ľudí.
Politické vedenie na Slovensku odsudzuje masové demonštrácie. Odpoveďou je ďalší 100-tisícový míting na Námestí SNP.
V Prahe rezignuje celé politbyro na čele s Miloušom Jakešom. V nočných hodinách odvysiela Slovenská televízia naživo prvé Štúdio dialóg.
V Prahe vyjadruje OF nespokojnosť s personálnymi zmenami vo vedení KSČ. Koordinačné centrum VPN žiada zrušiť ústavný článok o vedúcej úlohe KSČ.
OF požaduje odstúpenie prezidenta ČSSR Gustáva Husáka.
Presne napoludnie sa na území Československa začína manifestačný generálny štrajk.
Začali sa rokovania federálnej vlády s delegáciou OF vedenou Václavom Havlom.
Federálny parlament ruší ústavný článok o vedúcej úlohe KSČ v spoločnosti a monopolnom postavení marxizmu-leninizmu vo výchove a vzdelávaní.
|
2020-11-17T06:00:00+01:00
|
[
"#17. november 1989",
"#Michail Gorbačov",
"#George Bush"
] |
zurnal/neznama-historia
|
zurnal
|
neznama-historia
|
https://ekonomika.pravda.sk/ludia/clanok/370819-rusi-nepodporili-dohodu-veritelov-ukrajiny-kyjev-im-hrozi-sudom/
|
Rusi nepodporili dohodu veriteľov Ukrajiny, Kyjev im hrozí súdom
|
Väčšina veriteľov Ukrajiny schválila návrh reštrukturalizácie ukrajinského dlhu, ktorý je dôležitou súčasťou záchranného programu krajiny. Výnimkou je Rusko, ktoré sa hlasovania nezúčastnilo. Oznámil to vo štvrtok ukrajinský premiér Arsenij Jaceňuk a súčasne oznámil, že ak Rusko návrh neprijme do 29. októbra, Ukrajina je odhodlaná ísť na súd.
|
Ukrajina sa dohodla na reštrukturalizácii dlhu so skupinou najväčších veriteľov na konci augusta. Potrebovala však súhlas aj zostávajúcich veriteľov. Podľa dohody veritelia odpustia Kyjevu 20 percent istiny dlhopisov a termín splatnosti všetkých dlhopisov sa predĺži o štyri roky. Dohoda je súčasťou záchranného programu v objeme 40 miliárd dolárov, na ktorom sa Ukrajina tento rok dohodla s Medzinárodným menovým fondom (MMF).
„Viac ako 75 percent veriteľov u každého dlhopisu hlasovalo pre reštrukturalizáciu. Jedinou krajinou, ktorá sa nezúčastnila hlasovania, je podľa očakávania Ruská federácia,“ uviedol Jaceňuk. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov agentúre TASS povedal, že postoj Ruska k reštrukturalizácii ukrajinského dlhu sa nezmenil.
„Ak si myslia, že sú jedineční, sme pripravení ísť na súd,“ povedal Jaceňuk. „Ak sú normálni, potom navrhujeme, aby 29. októbra prijali rovnaké podmienky, aké prijali ostatní veritelia. Rusko iné (dlhové) podmienky nedostane. Sme ochotní ísť s Ruskom do právnej bitky,“ citovala ho agentúra Reuters.
Rusko od samého začiatku reštrukturalizáciu dlhu odmieta. Ukrajina má v decembri splatiť Rusku dlhopisy za tri miliardy USD. Rusko požaduje úplné splatenie eurobondov, pretože ich nepovažuje za komerčný dlh, ale za oficiálnu štátny pomoc, ktorá by mala byť splatená.
Dlhopisy vydala vláda zosadeného prezidenta Viktora Janukovyča necelé dva mesiace predtým, ako po masových protestoch v roku 2014 Janukovyč utiekol z Ukrajiny. O charaktere dlhopisov by mala rozhodnúť výkonná rada MMF. Zatiaľ ale nie je jasné, kedy by tak mohla urobiť.
Omeškanie so splátkami ruského dlhu by pre Ukrajinu znamenalo nové nebezpečenstvo. MMF totiž nemôže ďalej poskytovať úvery krajinám, ktoré svojim štátnym veriteľom včas nesplácajú záväzky. Veritelia teraz za svoje existujúce dlhopisy dostanú nové. Ministerka financií Natalija Jarešková, ktorá viedla rokovania s majiteľmi dlhopisov, dodala, že nové dlhopisy chcú vydať v polovici novembra.
|
2015-10-15T12:06:00+02:00
|
[
"#Rusko",
"#reštrukturalizácia",
"#Ukrajina"
] |
ekonomika/ludia
|
ekonomika
|
ludia
|
https://auto.pravda.sk/doprava/clanok/563609-jeden-tanker-vraj-vypusti-tolko-emisii-ako-50-milionov-aut-je-to-hoax-alebo-pravda/
|
Jeden tanker vraj vypustí toľko emisií ako 50 miliónov áut. Hoax alebo pravda?
|
Porovnanie emisií síry jedného tankeru a niekoľkých miliónov áut je natoľko šokujúce, že vyzerá temer ako prevzaté z webov, kde sa píše o tom, ako práškovacie lietadlá rozširujú vírusy, alebo ako sa rôzne tajné skupiny snažia ovládnuť svet. Odkiaľ sa vlastne vzalo a je založené na realite? A je pravda, že 16 najväčších tankerov vyprodukuje toľko emisií síry ako všetky osobné autá na svete?
|
Článok, z ktorého porovnanie emisií síry u lodí a áut vychádza, sa pôvodne objavil 20. mája 2016 v ázijskom vydaní China Daily. Volal sa „Ship emissions choking the region“ a ak vás zaujíma, ešte stále je
.
Tieto informácie nedali mnohým spávať a patril medzi nich aj odborný konzultant pre námornú dopravu Tomas Aminoff. A ten si zobral pár technických tabuliek, začal rátať a svoje prepočty zverejnil na webe
, kde je popísaná aj presná metodológia.
Na rozdiel od Číňanov vzal do úvahy modernejší tanker s kapacitou 14 000 kontajnerov (TEU), ktorý ako palivo využíva lodné vykurovacie oleje s obsahom síry tri percentná. A výsledok? Čísla neklamú – táto kontajnerová loď vypustí toľko emisií síry, ako 58,7 milióna áut. Presnejšie – naftových Fordov Focus s motorom s výkonom 77 kW.
Potom prepočet spravil ešte raz – s novou modernou loďou, ktorá má v palive podiel síry len 2,45 percenta a plaví sa ekonomickejšie. Sekundovalo jej moderné naftové auto s výkonom 97 kW (už to nebol Ford Focus). V tomto prípade loď vyprodukovala toľko emisií síry, ako 18,8 milióna naftových áut.
Toto extrémne porovnanie však bolo aktuálne len do začiatku roku 2020. Do platnosti totiž vstúpili nové usmernenia Medzinárodnej námornej organizácie (IMO). Od lodí je vyžadované zníženie emisií oxidov síry až o 85 %.
Vzťahuje sa to na všetky typy palív, ktoré využívajú lode plaviace sa na otvorenom mori – teda kontajnerové lode, tankery, nákladné a veľké výletné, ktoré využívajú na pohon nejaký druh námorného paliva, (marine fuel oil). IMO 2020 reguluje limit pre obsah síry v týchto palivách na 0,5 % z pôvodných 3,5 %.
To však platí len niekoľko mesiacov, hon na naftové motory však trvá už niekoľko rokov – a celý tento čas boli verejným nepriateľom číslo 1, hoci transoceánske nákladné lode boli, minimálne z hľadiska emisií síry, oveľa väčšou katastrofou. A to ešte nehovoríme o iných typoch emisií a iných znečisťovateľoch.
Prísnejšie regulácie pri tepelných elektrárňach, cementárňach alebo v poľnohospodárstve by životnému prostrediu pomohli oveľa viac, než sprísňovanie beztak už veľmi prísnych emisných limitov pri osobných autách.
|
2020-09-23T18:00:00+02:00
|
[
"#loď",
"#tanker",
"#emisie"
] |
auto/doprava
|
auto
|
doprava
|
End of preview. Expand
in Data Studio
Pravda.sk URL-based Clustering Dataset
A Slovak news article clustering dataset based on URL structure from pravda.sk, designed for evaluating text clustering and embedding models.
Dataset Description
This dataset contains 15,000 Slovak news articles categorized by their URL structure. Articles are organized into 50 categories across 11 subdomains, providing a hierarchical classification based on editorial decisions.
Use Case
This dataset is designed for:
- Evaluating Slovak text embedding models
- Clustering benchmark tasks (MTEB)
- Text classification experiments
- Slovak NLP research
Dataset Structure
Fields
| Field | Type | Description |
|---|---|---|
url |
string | Original article URL |
title |
string | Article headline |
summary |
string | Article summary/lead paragraph |
content |
string | Full article text |
date |
string | Publication date (ISO format) |
tags |
list[string] | Original pravda.sk tags |
url_category |
string | Full category path (e.g., sportweb/tenis) |
url_subdomain |
string | Subdomain (e.g., sportweb) |
url_section |
string | Section within subdomain (e.g., tenis) |
Statistics
- Total articles: 15,000
- Categories: 50
- Samples per category: 300
- Subdomains: 11
Subdomains
| Subdomain | Articles | Description |
|---|---|---|
sportweb |
2,100 | Sports news |
vat |
2,100 | Science & technology |
koktail |
1,800 | Celebrity & entertainment |
spravy |
1,800 | General news |
cestovanie |
1,500 | Travel |
ekonomika |
1,200 | Business & economy |
kultura |
1,200 | Culture & arts |
zurnal |
1,200 | Magazine/features |
auto |
900 | Automotive |
zdravie |
900 | Health |
uzitocna |
300 | Practical/lifestyle |
Data Quality
- No duplicates: Deduplicated by
title+summarycombination - No null values: All articles have valid
titleandsummaryfields - Balanced: 300 samples per category
Usage
from datasets import load_dataset
dataset = load_dataset("NaiveNeuron/pravda-sk-url-clustering")
# Access the test split
articles = dataset["test"]
# Example: Get articles by category
tennis_articles = [a for a in articles if a["url_category"] == "sportweb/tenis"]
Source
Articles were collected from pravda.sk via web.archive.org snapshots spanning 2004-2025.
License
This dataset is released under CC-BY-4.0. Please check pravda.sk terms of service for content usage rights.
Citation
If you use this dataset, please cite:
@dataset{pravda_sk_url_clustering,
title = {Pravda.sk URL-based Clustering Dataset},
author = {NaiveNeuron},
year = {2025},
publisher = {Hugging Face},
url = {https://huggingface.co/datasets/NaiveNeuron/pravda-sk-url-clustering}
}
- Downloads last month
- 54